Juraj Pray

Juraj Pray

Juraj Pray maďarsky Pray György sa narodil v Nových Zámkoch 11. septembra 1723 zomrel v Pešti 23. septembra 1801. Juraj Pray bol jezuitský mních, historik, vedúci Budínskej a neskôr aj Univerzitnej Knižnice v Pešti.

Juraj Pray

Juraj Pray – Životopis

Juraj Pray bol potomkom rodiny pochádzajúcej z Tirolska. V roku 1742 sa stal poslucháčom Trnavskej Univerzity.

Po tom, čo v Jágri (Eger) zložil Juraj Pray teologické skúšky, ho v roku 1754 vysvätili za kňaza. Od roku 1740 bol členom jezuitského rádu.

Svoje pôsobenie začal v Päťkostolí (Pécs), po roku 1747 vo Veľkom Varadíne, Trenčíne, od roku 1749 bol opäť v Trnave, od roku 1750 pôsobil v Bratislave a od roku 1754 začal Juraj Pray svoje pôsobenie ako učiteľ nižších škôl v Rožňave.

Po tomto, bol niekoľko rokov vychovávateľom vo Viedni a vyučoval poetiku v Theresianume. Roku 1758 – 1759 učil Juraj Pray v Rábe (Győr) v 1759 – 1760 v Trnave a nakoniec učil v Budíne (časť Budapešti).

V roku 1773 po rozpustení jezuitského rádu ako kňaz ostrihomskej arcidiecézy žil Juraj Pray jeden čas vo veľmi veľkej chudobe, jeho 16.- forintovú penziu jeho zástancovia – v prvom rade gróf Michal Viczay (gróf Viczay Mihály) kompenzovali darmi.

Mária Terézia vymenovala Juraja Praya za kráľovského historika a v roku 1777 ho vymenovali za prvého strážcu Univerzitnej Knižnice. V roku 1780 Juraj Pray abdikoval, ale v roku 1782 sa vrátil zpäť.

V auguste roku 1790 ho vymenovali v Tekovskom Hrádku za kanonika. V tom istom roku ako kapitolský posol sa Juraj Pray zúčastnil na štátnom zhromaždení. Potom všetok svoj čas zasvätil historickému výskumu.

Juraj Pray Dielo

Činnosť historika

Materiál začal zbierať Juraj Pray v 1764 -om na návrh Leopolda Kollonicha (Kollonich Lipót) dovtedy a pre druhých aj naďalej v uzavretom komornom archíve. Na rozdiel od jeho predchodcov zbieral premyslene, vyhotovil iba kópie dokumentov potrebných k svojim štúdiám.

Počas archívnych výskumov v spolupráci a vymieňaním si údajov so súčasníkmi v nasledovných desaťročiach zozbieral látku na 60 zväzkov.

Ovocím jeho činnosti sa stalo publikovanie časti Nekrológu a modlitby nájdeného v Pray -skom kódexe „Pohrebná kázeň a modlitba“ (Halotti beszéd és Könyörgés), ako i publikovanie legiend Svätej Alžbety a Svätej Margity. Bola vydaná zbierka listov z 15-18. storočia, archív pečiatok a diplomov a archív diplomov z čias Gabriela Bethlena (Bethlen Gábor) „postumus“.

Juraj Pray sa zaoberal cirkevnými aj svetskými témami súčasne. V roku 1761 zverejnil Juraj Pray zhrnutie maďarskej prehistórie s názvom Annales veteres Hunnorum, Avarorum et Hungarorum.

Tú hunsko – maďarsko – avarskú kontinuitu tradičnej teórie doplnil tým, že potom, čo Húni odtiahli od Číny do Európy sú maďari stotožňovaní v čínskych letopisoch spomínanými Turkami.

Keď Ján Šajnovič (Sajnovics János) prišiel s dokazovaním príbuzestva maďarského a laponského jazyka, Juraj Pray vo svojom diele s názvom Dissertationes historico-criticae in Annales veretes Hunnorum, zaradil všetok ugrofínsky ľud medzi ľudí húnskeho pôvodu.

Svoje hlavné dielo, zhrnutie pojednávania maďarskej histórie počnúc od založenia maďarského štátu po smrť Ferdinanda I. v roku 1564 Annales regum Hungariae nechal vydať v piatich zväzkoch, v rokoch medzi 1763 a 177O.

Objasnenie príbehových problémov sa Juraj Pray snažil vyriešiť dôslednou kritikou zo zdrojov, náukou o diplomoch, využitím metód chronológie a genealógie. V roku 1801 uzrelo svetlo sveta trojzväzkové pokračovanie diela, ktoré prejednávalo udalosti do roku 1780.

V radoch pojednávaní spracoval Juraj Pray príbehy maďarských kráľovských svätých Svätá Alžbeta, Svätá Margita, princ Svätý Imrich, kráľ Svätý Ladislav a Svätý Jobb (zrejme Svätý Štefan).

Za vyzdvihnutie tvorby ktorú vytvoril Juraj Pray stoja za zmienku diela z cirkevnej histórie, práce napísané o vránskom priorstve, o založení veľkovaradínskeho biskupstva a diela o pápežských desiatkoch vyberaných vo vesprémskej diecéze v 14.storočí.

Zachoval sa rukopis v 1787 zrodený De jure regum Hungariae in Bosniam, Serviam et Bulgariam o právomociach maďarských kráľov zo spomínaných oblastí.

Podľa historickej odbornej literatúry význam dejepiseckých prác Juraja Praya je predovšetkým v tom, že použitím kritiky pochádzajúcej zo zdrojov (zdrojová kritika) obnovil predtým Gabrielom Hevennešim (Hevennesi Gábor) a Štefana Kaprinaiho (Kaprinai István) použitú kovotepeckú jezuitskú historickú školu zbierania dát.

Univerzitnú knižnicu umiestnil do popredia maďarskej historickej vedy. Jeho širokospektrálne dopisovanie z časti nahradilo neexistujúce historické odborné časopisy a okolo neho sa schádzajúci spolok historikov zase taktiež chýbajúcu vedeckú spoločnosť.

Juraj Pray – Vedúci knižnice

Ostrihomskému arcibiskupovi Jozefovi Batthyányovi (Batthyány József) navrhol Juraj Pray na jeseň v roku 1776 založenie ústrednej knižnice. Ako vysvetlil, k rozkvetu maďarského vedeckého života nie sú potrebné univerzity, ale knižnice. Zanedlho ho vymenovali strážcom Univerzitnej Knižnice.

V roku 1780 zverenjnil katalóg nazvaný Index rariorum librorum Bibliothecae Universitatis Regiae Budensis v ktorom podáva bibliografický opis troch tisíciek rarít knižnice. Usiloval sa o to, aby sa inštitúcia bezplatne dostávala k najčerstvejším vedeckým prácam.

Svoj cieľ dosiahol Juraj Pray v roku 1780, knižnica si odvtedy nariadením zaistila právo povinného výtisku. Vo veci ústredného katalógu sa ale Juraj Pray dostal do rozporu s univerzitnou radou.

Hlavne s rektorom a so spoločníkom a ganerálnym riaditeľom Henrikom Bretschneiderom, nakoľko považoval za dôležitejšie získanie a spracovanie moderných diel, ako katalogizovanie z časti zastaralých knižných materiálov mníchov rozpusteného rádu.

Kým Juraj Pray považoval knižnicu ako dieľňu historika modernej doby, Bretschneider sa pozeral na knižnicu ako na úrad kým on ako prvý uprednostňoval vedecké práce (dejiny, filozofiu, matematiku, zemepis, baníctvo, poľnohospodárstvo), ten druhý zas vydávania Biblie, Katechizmov, obstaranie textov z cirevných dejín.

V roku 1782 po návrate Praya súperenie dvoch koncepcií pokračovalo. Konflikt ktorý sa dostal aj pred Jozefa II. sa nakoniec uzavrel premiestnením Bretschneidera do Ľvova (Lembergu). Teraz už v roku 1784 samostatne riadiaci Juraj Pray viedol presťahovanie knižnice do Pešti, do niekdajšieho prepošstva.

V roku 1785 a 1788 prišiel rad na prevzatie knižnice mníchov rozpusteného rádu, približne stotisíc zväzkov, skoro päťsto rukopisov medzi nimi aj na Cornides-kódex. V roku 1789 Juraj Pray získal a dal na výskum zbierku obrovských historických zdrojov typu Hevenesi-Kaprinai, ktoré boli doteraz v komornom archíve zamknuté.

Súbežne s tým odovzdal knižnici zbierku rukopisov, zostavenú z kópií cenných kníh, listín a materiálových zdrojov výmenou za ročnú rentu.

Juraj Pray – Publikácie

• Annales veteres Hunnorum, Avarum et Hungarorum… (Vindobonae, 1761)
• Annales regum Hungariae (I – V., Viennae, 1763 – 70)
• Supplementum ad Annales veteres (Tyrnaviae, 1764)
• Dissertatio historico-critica de sacra dextera divi S. Stephani (Viennae, 1771)
• Dissertatio historico-critica de sancto Ladislao Hungariae rege (Posonii, 1774)
• Dissertatio de Sanctis Salomone rege et Emerico duce (Posonii, 1774)
• Index rariorum librorum (I – II., Budae, 1780)
• Historia regum Hungariae (I – III., Budae, 1801)
• Epistolae procerum regni Hungariae 1490 – 1711 (Viennae, 1805)

Zdroj: wikipedia.org

Juraj Pray

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Dominik Horvath

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….

www.novezamkyfotoalbum.sk/