Gymnázium Nové Zámky História

Gymnázium Nové Zámky História

Gymnázium Nové Zámky História. Nové Zámky majú pestré a pohnuté dejiny, z ktorých možno čerpať skúsenosti a učiť sa pre budúcnosť. Sú miestom, kde sa koncentrovali vojenské výpravy, kde sa odohrávali boje. S históriou mesta sú organicky späté i dejiny novozámockého gymnázia, ktoré v roku 2012 oslávilo 170. výročie svojho založenia.

Gymnázium Nové Zámky História

Prvá polovica 19. storočia znamená rozmach miestneho školstva. V r. 1829 bol na podnet zámožného obchodníka Michala Flengera založený tzv. Flengerov ústav, z vyšších škôl od roku 1840 v Nových Zámkoch pôsobil Vzdelávací ústav pre učiteľov elementárnych škôl.

V 30. rokoch 19. storočia sa meštianstvo pod vedením učiteľa J. Zibrínyiho s veľkým oduševnením uznieslo, že na svoje útraty utvorí v Nových Zámkoch nižšie gymnázium.

Mesto trikrát požiadalo kráľa Ferdinanda o povolenie otvoriť školu, no bezvýsledne. Až v roku 1840 na naliehanie vyslancov Nitrianskej župy bratislavský snem predložil kráľovi žiadosť Nových Zámkov.

Kráľ Ferdinand 19. marca 1842 povoľuje otvoriť štvortriedne nižšie gymnázium (podgymnázium). Mesto sa zaviazalo znášať náklady súvisiace s udržiavaním a spravovaním školy. 2. októbra 1842 sa v budove terajšieho SOU na Jánošíkovej ulici začalo vyučovať.

 

Zpráva Gymnázia v Nových Zámkoch zo šk. roku 1922 – 23 [PDF]

Gymnázium Nové Zámky História

Nižšie gymnázium pozostávalo zo štyroch “ gramatických“ tried. V každej triede vyučoval všetky predmety jeden profesor. Vyučovacím jazykom bola do roku 1844 latinčina a od roku 1844 sa podľa kráľovského nariadenia na novozámockom gymnáziu učilo po maďarsky. V roku 1850 nariadením Organizations – Entwurf sa namiesto triednej výučby zaviedlo odborné vyučovanie.

V týchto rokoch však mesto nevedelo zabezpečiť prostriedky na udržiavanie gymnázia, a rozhodlo sa dočasne ho zatvoriť. Po vydaní februárového patentu v roku 1861 bolo opäť otvorené. Spravovanie školy prevzala do rúk uhorská miestodržiteľská rada.

Do roku 1883 na škole pôsobili františkánski mnísi. Podľa školského zákona z roku 1883 sa vyžadovalo od stredoškolských profesorov univerzitné vzdelanie. Rád Sv. Františka nevedel finančne znášať náklady na univerzitné vzdelanie svojich členov, a preto vypovedal zmluvu uzavretú s mestom. Miesto mníchov začali vyučovať svetskí profesori, ale ráz školy zostal naďalej katolícky.

Úsilie svetských profesorov smerovalo k tomu, aby svojou prácou naďalej udržali svornosť meštianstva a školy. Táto snaha vyvrcholila v 90. rokoch minulého storočia otvorením vyššieho gymnázia. V roku 1894 sa otvorila V. trieda a v roku 1898 sa v škole prvýkrát maturovalo. Počet žiakov školy bol do roku 1893 priemerne 160 chlapcov a v ďalšom období sa ustálil na 270 chlapcov. V školskom roku 1898/99 sa prvýkrát vytvorila v prvom ročníku paralelka.

Podľa povolania rodičov väčšina žiakov bola zo živnostníckych rodín, potom nasledovali deti roľníkov, úradníkov a samostatných povolaní a nakoniec deti robotníkov. Tretina žiakov bola židovského pôvodu.

Podľa materinského jazyka navštevovala školu väčšina detí ( asi 50% ) z maďarských rodín, potom Nemci ( asi 30% ) a Slováci ( 20% ). Platilo sa vysoké školné ( 7-12 Ft ). Sociálne slabší žiaci boli oslobodení od školného.

Časom sa stala stará jednoposchodová budova malá a školská správa naliehala vystavať novú budovu. V roku 1907 dostalo mesto 32 tisíc korún štátnej subvencie na výstavbu novej budovy gymnázia.

Tá bola vo „farskej záhrade“ v roku 1910 dokončená a 5. novembra 1911 odovzdaná do užívania. Do posledného kameňa pri hlavnej bráne zamurovali zakladaciu listinu školy.

V tejto budove sa vyučovalo až do vypuknutia prvej svetovej vojny v júli 1914. Vojna narušila chod školy, väčšina profesorov nastúpila povinnú vojenskú službu. Po skončení vojny Rakúsko-Uhorsko zaniklo a vytvorilo sa viac nových štátov. Mnohí nechápali, prípadne nechceli chápať novú situáciu a pridržiavali sa starých pomerov.

Nová československá vláda nemala hneď k dispozícii dostatok vojenských síl a svoju právomoc len postupne rozširovala na celé územie štátu. Ťažkosti boli hlavne na maďarskom pohraničí, kde mnohé oblasti uznávali iba nadriadenosť maďarského štátu. K nim patrili i Nové Zámky

Gymnázium Nové Zámky História

Po vzniku ČSR ožilo aj na území mesta národné povedomie. Slovenské a české obyvateľstvo mesta a okolia so všetkými spolkami a organizáciami žiada v memorande zo dňa 20. júla 1920 otvoriť v Nových Zámkoch slovenské gymnázium (vtedy československé).

Konečne 13. septembra minister Habrman povoľuje otvoriť I. triedu Čsl. štátneho reálneho gymnázia v Nových Zámkoch.

V triede bolo 38 žiakov a od začiatku bola zavedená koedukácia chlapcov a dievčat. Gymnázium bolo rímsko – katolíckou školou. Administratívne zostali slovenské triedy pobočkami už existujúceho maďarského gymnázia.

V roku 1925 prevzal štát aj maďarské gymnázium a obe školy zlúčil pod jedným menom „Čsl. štátne reálne gymnázium s maďarskými pobočkami v Nových Zámkoch“. Napriek tomu, že zoštátnenie zabezpečilo pre školu veľkú budovu, borila sa s priestorovými problémami. V školskom roku 1925/26 malo gymnázium 19 tried.

V jednotlivých triedach bolo až 67 žiakov. Azda najkritickejší stav v umiestnení tried nastal v roku 1935-36, keď bolo treba umiestniť 28 tried (14 slovenských a 14 maďarských) s 524 slovenskými a 498 maďarskými žiakmi.

V školskom roku 1927/28 sa konali prvé maturitné skúšky od skončenia vojny. Písomné skúšky boli 14.- 16. mája a ústne maturity 8. a 9. júna 1928. Predsedom maturitnej komisie bol riaditeľ trenčianskeho reálneho gymnázia J. Jendraššák.

Zo 16 prihlásených kandidátov traja boli uznaní zrelými s vyznamenaním, 6 dospelými všetkými hlasmi a 6 väčšinou hlasov. Len jeden bol odkázaný maturovať vo februári 1929.

Mená prvých maturantov a ich zvolené študijné odbory na vysokej škole: Ján Barák (teológia), Julián Benedikovič (teológia), Václav Dušec (právo), Jozef Gajdoš (teológia), Ján Garay (lekárstvo), Dezider Guttman (lekárstvo), Anton Kelemen (teológia), František Klobučník (teológia), Elvíra Komárová (filozofia), Šimon Schlusser (filozofia), Lev Škuba (lekárstvo), Jozef Svätokrížny (notárstvo), Bohuslav Šmidek (právo), Roman Ťalc (teológia), Armin Weis (lekárstvo). Maturitné skúšky sa konali za veľkej účasti zástupcov úradov a obecenstva. Gymnázium Nové Zámky

Od roku 1928 do roku 1938 brány školy opustilo 231 žiakov s maturitným vysvedčením. Počtom vydaných vysvedčení však ani zďaleka nie je vyčerpaný význam novozámockého gymnázia.

Tento počet sa musí násobiť kultúrnou prácou, ktorú vykonali v našom meste a na okolí žiaci a odchovanci školy. Niet kultúrneho spolku, v ktorom by nezanechali hlbokú stopu svojej práce.

Od vzniku Čsl. reálneho gymnázia sa maďarské oddelenie vyvíjalo vedľa oddelenia slovenského bez väčších organizačných zmien až do roku 1938.

Triedy maďarského oddelenia sa nachádzali v tej istej budove a boli spravované jedným riaditeľstvom. Spolunažívanie žiakov a učiteľov dvoch národností na škole bolo v tomto období veľmi dobré.

Každý rok sa organizovala akadémia, študentský ples, majálesy, športové podujatia. Obidva vzdelávacie krúžky – Antona Bernoláka a Gergelya Czuczora – mali spoločné zasadnutia.

V období od roku 1938 sa v úlohe správcu školy vymenilo niekoľko riaditeľov. Na jar 1929 sa škola srdečne rozlúčila so svojím zaslúžilým riaditeľom Matúšom Stolárikom. Správou ústavu bol poverený Eduard Bartoš.

Svojej práce sa ujal s láskou a porozumením. Vďaka jeho neúnavnej pracovitosti sa darilo prekonávať prekážky, zabezpečiť hladký a úspešný chod tak veľkého a zložitého ústavu i atmosféru radostnej a obetavej práce.

Po jeho odchode za zemského školského inšpektora v roku 1937 viedol ústav v duchu svojich predchodcov do novembra 1938 E. Kettner a správou maďarských pobočiek bol poverený J. Mrenna.

Na základe Viedenskej arbitráže bolo naše mesto 2. novembra 1938 pripojené k Maďarsku. Po obsadení mesta sa zaviedla vojenská správa, ktorú po šiestich týždňoch vystriedala správa civilná. Nové Zámky sa stali sídlom spojenej Nitrianskej a Bratislavskej župy a dňom 15. júla 1939 boli zaradené medzi župné mestá.

Maďarský štát obnovil reakčnú národnostnú politiku bývalého Rakúsko-Uhorska. Nacionalistická školská politika hlboko zasiahla do výchovy a vyučovania mládeže. Všetky predošlé štátne ľudové školy a meštianska škola dostali opäť cirkevný charakter. 8. novembra 1938 dostala naša škola nové pomenovanie: Maďarské kráľovské štátne gymnázium Petra Pázmánya v Nových Zámkoch (Érsékújvári Magyar Királyi Állami Pázmány Péter Gimnázium).

Gymnázium Nové Zámky História – Slovenské oddelenie zaniklo.

Vzhľadom na veľkú snahu, nebývalú aktivitu slovenských žiakov pod vedením profesorky Dariny Markovej, bolo ministerstvo nútené ustanoviť gymnázium so slovenským vyučovacím jazykom.

Tak sa zriadilo Štátne gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským v Šuranoch.

Jeho riaditeľom sa stal Dr. J.Hudec, profesor lučeneckého gymnázia. Dočasné umiestnenie gymnázia bolo v budove šurianskej štátnej meštianskej školy.

Žiaci gymnázia používali budovu dopoludnia a žiaci meštianskej školy odpoludnia. V tomto provizóriu sa učilo od 1. decembra 1938 a prvý polrok ukončili 15. februára 1939. 12. apríla 1939 sa v budove školy ubytovalo vojsko.

Na vyučovanie boli vyhradené dve učebne. Šurianske gymnázium bolo azda jediným stredoškolským ústavom, ktorý od svojho založenia nikdy nemal vlastnú budovu. Nemalo kabinety, zborovňu, ba aj riaditeľňa bola mimo školskej budovy.

Boli to najťažšie a najtemnejšie roky existencie novozámockého gymnázia. Národnostný útlak bol násobený stratami blízkych a najbližších, každodennými útrapami, ktoré so sebou II. svetová vojna priniesla.

Napriek tomu sa riaditeľ Dr. Jozef Hudec vo Výročnej správe 1944-46 lúčil so šurianskym gymnáziom takto:

„Je mi veľmi milé zisťovať, že naši odchovanci pekne obstáli na národa roli dedičnej, na vysokých školách a v živote. Pestovali sme matičného ducha doby mojzesovsko – kuzmányovskej, a to úspešne. Tu nežilo žiactvo pod krutou feruľou, tu nás láska spájala a disciplína bola uvedomelá.

Tu riaditeľ nebol postrachom žiactva, ale starostlivým jeho otcom a poradcom. Riaditeľňa nebola len chladnou úradovňou pre žiakov a pre ľud slovenský.

Roky sa míňajú a my si uvíjame kyticu spomienok z rôznych zážitkov. Na nedobré veci snažíme sa zabudnúť, príjemné spomienky si častejšie premietame v mysli a tie sa nám vryjú do pamäti.

Všetci sme prešli tvrdou školou života, preto si vieme vážiť národných a ľudských hodnôt a budeme vždy vedieť, čo je našou povinnosťou, čomu nás zaväzuje duch šurianskeho gymnázia.

Pri tomto lúčení, keď Vám podávam svoju ruku, ktorá Vás vedela len hladkať v minulosti, stisnutie našich rúk je záväzkom svätým, že národný a humanitný ideál v nás zostane.“

V roku 1942 uplynulo práve 100 rokov existencie gymnázia. Na slávnosti sa zúčastnili mnohí absolventi školy, všetci tí, ktorých osud bol so školou spojený, aby vzdali úctu, vďaku svojej Alma mater.

Rozdelená škola oslavovala svoju storočnicu 3. a 4. októbra 1942.

V kresliarni školy obnovili výstavu – Naše storočné gymnázium. Po prehliadke výstavy prešli hostia, absolventi a žiaci do kultúrneho domu, kde škola usporiadala na počesť jubilea slávnostný koncert. Na druhý deň, 4. októbra od skorých ranných hodín žiaci slávnostne vyzdobili školu.

Po odznení slávnostných príhovorov sa ozval školský zvon a boli odhalené pamätné tabule, na ktorých boli vyryté mená tých, čo padli za obeť v prvej svetovej vojne.

Minútovým tichom vzdali hold padlým hrdinom. Tak si Novozámčania v pohnutých časoch 2. svetovej vojny pripomenuli 100. výročie založenia gymnázia. Posledné maturity na maďarskom gymnáziu v Nových Zámkoch boli v školskom roku 1943/44.

V tomto roku školu obsadili vojaci. 28. apríla 1945 bol vymenovaný nový riaditeľ školy Rudolf Klačanský s tým, že bol poverený Povereníctvom školstva a osvety prevziať do rúk majetok školy a podať hlásenie o stave školy.

Povereníctvo školstva a osvety 16. mája 1945 zrušilo maďarské gymnázium, prepustilo maďarských profesorov a ustanovilo Štátne gymnázium v Nových Zámkoch. Šurianske Št. gymnázium s vyučovacím jazykom slovenským bolo premiestnené do Nových Zámkov.

Po bombardovaní mesta, ale aj v priebehu celého roku 1945 bol stav a vzhľad škôl nášho mesta nanajvýš žalostný. Pred začatím vyučovania sa v priestoroch školy muselo tvrdo pracovať.

Budova sa nachádzala v žalostnom stave. Strecha bola poškodená, komíny odstrelené, zámky vylámané, elektrické vedenie potrhané, vodovod poškodený.

Kancelárske zariadenie bolo odcudzené, zbierky učebných pomôcok, žiacka knižnica boli úplne zničené. Školské zariadenie bolo odcudzené, ústavný archív zničený, len časť z neho zachránil prof. Dr. Eugen Krammerr.

Napriek tomu sa 10. septembra 1945 začalo na obnovenom gymnáziu riadne vyučovať. Táto udalosť vzbudila všade ohromný obdiv.

Ústav mal v školskom roku 1945/46 12 tried. Zo skupiny živých jazykov sa vyučoval na gymnáziu francúzsky a jazyk nemecký, ďalej latinčina. 30. októbra 1945 obnovil svoju činnosť Samovzdelávací krúžok Antona Bernoláka.

Po dlhoročných prázdninách začal opäť svoju činnosť školský skauting pod heslom:

„Pod zástavou ľalie za národ a za svetové bratstvo“.

Organizácia mala 56 členov. Cez letné prázdniny sa urobila generálna oprava budovy. V budove bolo 18 žiactvom preplnených tried. Počet žiakov bo 925. Triedy boli umiestnené aj v posluchárni fyziky a chémie, v kresliarni, ba aj v kabinetoch.

Po oslobodení a obnovení ČSR a hlavne po februárových udalostiach sa školstvo, veda, umenie a všetky formy osvetovej práce stávajú nástrojom prevýchovy národného organizmu v socialistickom duchu.

Školské zákony z roku 1948 a 1953 položili základy jednotnej všeobecnovzdelávacej školy. V školskom roku 1949/50 malo gymnázium už len 4 vyššie triedy a stáva sa výberovou školou III. stupňa. V budove školy sa však tesnia dve školy – gymnázium a Vyššia hospodárska škola.

Konečne školský rok 1951/52 znamená v dejinách ústavu veľkú zmenu. Školské prostredie sa nápadne zmenilo. Vyparketovali sa všetky učebne, zaviedol sa školský rozhlas, vybudovala sa jedáleň s kuchyňou.

Podľa telefonickej úpravy Povereníctva školstva a osvety zo dňa 5. septembra 1952 dostal riaditeľ ústavu príkaz otvoriť pri slovenskom gymnáziu I. triedu gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským. Riadne vyučovanie v tejto triede sa začalo 8. septembra 1952.

Vyučovanie pokračovalo normálne, lebo bolo dosť odborných síl, ktoré ovládali vyučovanie aj v maďarskom jazyku. Vedenie školy, profesorský zbor a ŠO ČSM sa usilovali vytvoriť medzi žiakmi priateľské ovzdušie, čo sa veľmi výrazne prejavilo na spoločných kultúrnych podujatiach.

Rok 1953 je ďalším historickým medzníkom v dejinách našej školy. Školským zákonom číslo 31/1953 Zb. zo dňa 24. apríla sa menila sústava školstva a školským rokom 1953/54 prechádza gymnázium na Jedenásťročnú strednú školu.

V priestoroch gymnázia bola otvorená I.JSŠ. Žiaci gymnázia boli rozdelení, časť ostala a pokračovala v štúdiu ako žiaci X. a XI. triedy. Druhá časť prešla do II.JSŠ (v budove bývalej Štátnej meštianskej školy dievčenskej – Šimorka).

Žiaci triedy s vyučovacím jazykom maďarským odišli do DVSŠ (Dvanásťročná stredná všeobecnovzdelávacia škola) s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá bola umiestnená v bývalej Štátnej meštianskej škole chlapčenskej.

Tým vznikli v meste tri školy, ktoré mali nahradiť bývalé plnoorganizované osemročné gymnázium. 1. septembra mala I. JSŠ 22 tried. Aká obrovská zmena v starých múroch, kde sa stretávali najmenší žiaci z prvých tried s dospievajúcou mládežou, dokončievajúcou stredoškolské štúdia ! Podstatne sa zmenilo aj zloženie učiteľského zboru.

Prichádzajú do zboru noví členovia, ktorí doposiaľ učili na iných stupňoch školy, aby vytvorili nový kolektív, ktorý spoločným úsilím vštepoval žiakom lásku k vede, túžbu po poznaní, vrelý vzťah k domovine.

Mení sa i prostredie školy. V blízkosti budovy vzniklo umelé jazierko s vodometom. Za jazierkom bolo alpínium s množstvom vzácnych rastlín. Naša škola sa postupne preorientovala na polytechnický typ. Boli vybudované školské dielne, žiaci vypomáhali pri zbere jesennej úrody.

ČSM bol založený na škole už 10. mája 1948. Odpracovávajú sa brigádnické hodiny na Dome mládeže v Nových Zámkoch, organizuje sa brigáda na Trať mládeže. V zmysle platných predpisov sa samovzdelávací krúžok Antona Bernoláka zrušil a celá kultúrna činnosť sa sústredila do rúk zväzákov. Pod vedením prof. Jána Holého pracoval 80 – členný spevokol, 30 – členný orchester a 12 – členný tanečný súbor.