Železničná stanica Nové Zámky

Železničná stanica Nové Zámky

Železničná stanica Nové Zámky jej prvý obrazový záznam (fotografia) pochádza z roku 1866. Pod fotografiou Železničná stanica Nové Zámky je popis: „Stanice Nové Zámky na Uherské Centrální dráze v roku 1866„. Železničná stanica Nové Zámky začína písať svoju históriu získaním koncesie dňa 16.5.1844 ktorú získala spoločnosť Uhorská centrálna železnica na výstavbu trate Marchegg – Bratislava – Štúrovo – Pešť.

Železničná stanica Nové Zámky

Dňa 20. 8. 1848 na trati Marchegg – Bratislava bola spustená prvá prevádzka trati a pokračovala odkúpením železnice rakúskym štátom dňa 7.3.1850. Zmena názvu na Cisársko-kráľovskú Juhovýchodnú štátnu železnicu nastala po finánčnom neúspechu Uhorskej centrálnej železnice napriek priamej podpore ministra dopravy Istványa Széchenyiho.

 Ďaľšia trať Vác – Štúrovo započala svouju prevádzku dňa 15.10.1850 a prvá skúšobná jazda absolvovaná rušňom ARAD bola dňa 21.11.1850 na traťovom úseku Bratislava – Železničná stanica Nové Zámky.

Železničná stanica Nové Zámky – História

 

Všetky trate v železničnom regióne Železničná stanica Nové Zámky boli postavené ešte v čase Rakúsko – Uhorska v rokoch 1874 – 1914. Je zaujímavé, že Nové Zámky v tomto čase ešte neboli železničnou križovatkou. V tomto ich predbehli Palárikovo a Šurany, čo znamenalo, že Novozámčania museli zo začiatku cestovať do Nitry a Zlatých Moraviec cez blízku obec Palárikovo.

Tento stav do určitej miery zapríčinil aj negatívny postoj sedliakov z Bánova na výstavbu železnice.

I keď prvý vlak prešiel novozámockou železničnou stanicou už v roku 1850, železničnou križovatkou sa Železničná stanica Nové Zámky stala až v roku 1900 po vybudovaní železničnej trate Nové Zámky – Šurany.

Návrh vedenia mesta z roku 1926, spojiť mesto s Kolárovom elektrickou dráhou na urýchlenú prepravu zeleniny a ovocia do ostatných častí štátu. Návrh bol zverejnený v novinách Érsekujvár és Vidéke zo dňa 24. X. 1926.

Železničná stanica Nové Zámky Dňa 16.12.1850 prešiel novozámockou stanicou prvý vlak ktorý vypravili z Viedne a smeroval do Pešti cez Bratislavu a Nové Zámky. Cesta trvala 12 hodín. K tejto príležitosti slúžil omšu na novozámockej stanici ostrihomský arcibiskup János Scitovszky.

Pokles významu cestnej zástavky v Nových Zámkoch nastal tým, že osobnú dopravu medzi Viedňou a Pešťou prevzali vlaky. Železničná trať a samotná Železničná stanica Nové Zámky bola postavená mimo mesto.

Obytná štvrť tak zvaná Kolónia (začiatok časti mesta Za troma mostami) ešte ne­existovala a priestor pred ňou tiež nebol zastavaný.

V rámci bezpečnosti cestujúcich v nočných hodinách zaviedli v roku 1863 patrolnú službu, pozostavajúcu z dvoch hajdúchov na úseku medzi mestom a Železničná stanica Nové Zámky .

Miestna doprava medzi mestom a Železničná stanica Nové Zámky zabezpečovali fiakre ktoré neodmyslitelne patrili ku koloritu mesta Nové Zámky. Noviny Kis Magyar Alföld zo dňa 23.7.1911 uvádzajú, že v meste bolo registrovaných 30 fiakristov.

V 50. rokoch minulého storočia bolo možné tento druh dopravy v meste ešte stále vidieť. Skvalitnenie dopravy začalo v roku 1873 vydlážením ulíc a ciest. V roku 1892 bol postavený 102 metrov dlhý železobetónový most na rieke Nitre, prvý tohto druhu v celom Rakúsko – Uhorsku.

Miestnu dopravu okrem fiakristov zabezpečovali od roku 1923 jeden a od roku 1935 dva autobusy. Postupne sa dopravy medzi mestom a Železničná stanica Nové Zámky ujala aj taxislužba. Vo vrcholnom období bolo v meste 72 fakristov a taxikárov.

Čítaj tiež:  Železničná stanica Fotogaléria

V oblasti Železničná stanica Nové Zámky bolo vybudovaných asi 110 km úzkorozchodnej železničnej siete. Prvý vybudovaný úsek viedol zo Šurian do Poľného Kesova, ktorý otvorili už v roku 1911, napriek tomu, že rozhodnutie o jeho stavbe bolo vydané až 3. 5. 1912.

Rozchod koľají bol 760 mm a v časoch najväčšieho rozmachu sa ročne prepravilo okolo 6000 vozňov cukrovej repy, 3500 vozňov rezkov a 120 vozňov melasy. Zaujímavosťou tejto cukrovarenskej železnice bolo, že štátna hranica medzi Slovenskom a Maďarskom vytvorená počas druhej svetovej vojny pretínala úzkorozchod­nú sieť na piatich miestach, kde bolí zriadené hraničné prechody.

Šurianska cukrovarenská železničná sieť fungovala až do roku 1968 minulého storočia.

V roku 1959 obdržalo Rušňové depo Nové Zámky prvý motorový rušeň rady 211.0. I keď osobná doprava už bola zabezpečovaná aj motorovými vozňami, rok 1959 sa považuje za začiatok motorizácie žel. dopravy v našom regióne Železničná stanica Nové Zámky.

Do roku 1966 prevažovala v depe parná trakcia. Dodávkou motorových rušňov rady T679.1 v roku 1966 a T 478.1 v roku 1967 parná trakcia ustupovala a jej praktické ukončenie bolo v roku 1980 minulého storočia.

Dňa 31.1.1969 bola ukončená elektrifikácia traťového úseku Bratislava ­Štúrovo a traťového úseku Nové Zámky – Komárno to umožnilo začať elektrickú pre­vádzku v regióne Železničná stanica Nové Zámky dňa 27.9.1969.

Začiatok prevádzky osobných vlakov elektrickými rušňami radu S499.0 sa pripisuje k dňu 16.8.1969 a o deväť rokov  neskôr dňa 22.12.1978 obsadením II. staničnej zálohy rušňom radu S458.0 sa začala písať história elektrickej pre­vádzky na posunoch.

Železničná stanica Nové Zámky – Budovy

Prvá Železničná stanica Nové Zámky sa podobala na ostatné mestské stavby. Architektúra mestských železničných staníc nadväzuje na vtedy módne princípy klasicizmu svojou pravidelnou, pokojnou kompozičnou osnovou a symetrickou snahou o monumentalitu s typickými tvarovými prvkami: tym­panornni, klasicistickým tvarovaním ríms, okenných a dverných otvorov.

Na trati Bratislava – Štúrovo boli postavené prvé železničné stanice aj v obciach. Archi­tektúru prvotných typových objektov tvorila skromná priestorová koncepcia pozdĺžneho prízemného objektu so sedlovou strechou, stredným a krajným rizalitom (časť objektu predstupujúca pred fasádu). Tento typový rad staníc na trati Bratislava – Štúrovo neskôr nahradili známe typizované stanice “železničného slohu„, ktorý prevládal až do vzniku prvej ČSR v roku 1918.

Železničná stanica Nové Zámky

Presný dátum postavenia budovy Železničná stanica Nové Zámky sa nezachoval. Novozámčan Pál Hamar, predseda miestnej sporiteľne, vo svojom popise mesta z roku 1863 ju nazýva „ozdobou mesta„. V strede prízemná, na bokoch dvojpodlažná budova bola na tie pomery veľkolepá.

Napr. staničná reštaurácia s 24-hodinovou prevádzkou mala od roku 1919 60 zamestnan­cov a vyše 100 miest pre zákazníkov.

Pri odchode a príchode vlaku na nástupišti vyhrávala cigánska kapela Rákócziho pochod. (Ukážka)

Železničná stanica Nové Zámky – výhrevňa bola postavená z dreva v roku 1851, mala okolo 130 zamestnancov a štyroch riadiacich pracovníkov (vedúci, hlavný inži­nier, dielmajster a učtovník). Výhrevňu v roku 1859 prestavali a rozšírili tak, že mala priestor pre 12 parných rušňov, 20 vozňov a 350 – 400 zamestnan­cov.

V štatistickej ročenke z roku 1892 sa uvádza, že boli vybudované novozámocké železničné dielne ako filiálka budapeštianskych železničných dielní. V pamätnej knihe dňa 25.5.1924 sa spomína požiar, keď zhorela 1/3 budov zásobovacieho skladu a železničných dielní.

V rokoch 1925/1926 boli železničné dielne a ústredný zásobovací sklad preložené až do Trnavy. Stavebné družstvo železničiarov vybudoval Slovenský domov v roku 1924 v časti mesta za Troma mostami pomenovanú na železničiarsku kolóniu v ktorej bolo až 105 bytových jednotiek.

Na žiadosť obyvateľov železničiarskej kolónie, bola pre deti železničiarov postavená trojtriedna Kollárova Pudová škola pre najmenšie deti, aby nemuseli dochádzať do školy až do centra mesta. Robotnícka telovýchovná jednota dala postaviť pri železničiarskej kolónii Robotnícky dom.

Všetky budovy železničného uzla boli počas druhej svetovej vojny úplne zničené. Nové Zámky zažili tri veľké bombardovania angloameric­kými lietadlami v dňoch 7.10.1944, 14.10.1944 a 14.3.1945, z ktorých najťažšie bolo v tak zvanú čiernu stredu dňa 7.10.1944 krátko popoludní, ktoré totálne zasiahlo oblasť železničnej stanice a železničiarskej obytnej kolónie za troma mostami.

Kobercové bombardovanie vyradilo z prevádzky celé rušňové depo. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov. Podľa pamätnej knihy Železničná stanica Nové Zámky sa zachovala iba vodárenská veža. V obvode Železničná stanica Nové Zámky bolo zničených 40 rušňov s 1370 naloženými vozňami.

Nové Zámky boli zo všetkých Slovenských miest bombardovaním zničené najviac. Bomby zničili najstaršie historické stavby mesta niektoré až z obdobia hradu: staro­dávnu radnicu, hotel Zlatý lev (niekdajšie sídlo hradného kapitána), arcibiskupský palác (slúžil ako sídlo tureckých pašou a Františka II. Rákocziho.

Zo všetkých 3394 domov bolo 2023 zasiahnutých a zničených. Bombardovanie Železničná stanica Nové Zámky a mesta si vyžiadalo veľké množstvo obetí, až 4 tisíc mŕtvych. Pri bombardovaní zahynulo aj veľa nezná­mych cestujúcich ktorí sa nachádzali v blízkosti železničnej stanice. Budovy v železničnom uzle boli do určitej miery opravené a z prevádzkových  dôvodov sa narychlo postavili provizórne budovy, ktoré slúžili vyše dvadsať rokov.

Čítaj tiež:  Železničná stanica Fotogaléria

V roku 1966 sa začala rekonštrukcia Železničná stanica Nové Zámky a rušňového depa v Nových Zámkoch.

Výkop novej prijímacej budovy Železničná stanica Nové Zámky bol vykonaný 15.11.1966 a 22.5.1971 bol slávnostne odovzdaný do prevádzky za prítomnosti ministra dopravy.

Dispozičný návrh vypracoval Ing. Imrich Csintalan a prijí­maciu budovu Železničná stanica Nové Zámky navrhol Ing. arch. Fifik. Realizáciu stavby Železničná stanica Nové Zámky vykonalo Železničné staviteľstvo Bratislava.

Hodnota diela Železničná stanica Nové Zámky predstavovala výšku investície 25,118 milióna Korún Československých.

Rekonštrukcia rušňového depa bola síce ukončená už v roku 1974, ale ďalších 15 rokov pokračovalo budovanie rušňového depa s externými dodávateľmi a svojpomocne. Najhoršie dopadla opravovňa vozňov, ktorá celých 30 rokov po vojne pracovala v provizórnych podmienkach.

Nové priestory boli budované svojpomocne. Z pôvodných budov sa zachovala okrem vodárenskej veže i vodáreň rušňového depa a kasáne vlakových a rušňových čiat. Na celej trati Štúrovo – Bratislava sa zachovalo viacero historicky cenných budov. Ich modernizácia a prestavba niekedy hrubo zasiahla do pôvodnej architektúry.

Železničná stanica Nové Zámky – Prevádzka

Spočiatku Železničná stanica Nové Zámky bola len mierne využitá. Každým smerom vtedy premávalo len 5 vlakov denne, z ktorých 2 boli rýchliky. Napojením mesta na železničnú sieť vzrástol jeho hospodársky význam.

Železničnou dopravou sa prepravo­vala hlavne pšenica, raž, jačmeň, kukurica, cukrová repa, tehly a hydina. Intenzita dopravy stúpala, už v januári 1907 prešlo tunajšou stanicou 372 rýchlikov, 527 osobných a 1342 nákladných vlakov, takže denný priemer činil 72 vlakov.

Osobná doprava sa začala zvyšovať hlavne na rozhraní storočí. Kým v roku 1900 bolo na novozámockej stanici registrovaných 106 401 nastupujúcich cestujúcich, v nasledujúcom roku ich bolo 158 136 a v roku 1908 už 226 355 osôb. V pamätných knihách železničnej stanice je údaj zo septembra 1925, keď bolo z Nových Zámkoch vypravených 4 050 vlakov.

Železničná stanica Nové Zámky vo svojej pamätnej knihe uvádza každoročný prehľad vypravených vlakov. Hospodárska kríza v 30-tych rokoch poznačila aj vlakovú dopravu cez Nové Zámky. V roku 1930 bolo vypravených 43 802 vlakov, v roku 1933 len 38 680 vlakov a v roku 1935 47 300 vlakov.

Znížený dopravný výkon v roku 1934 následne vyvolal i zníženie stavu zamestnancov – bol znížený zo 173 na 156 osôb. Počet vypravených vlakov sa postupne zvyšoval, a Železničná stanica Nové Zámky dosiahla vrchol v roku 1977 počtom 108 332 a v rokoch 90-tych došlo postupne k znižovaniu.

V roku 1999 Železničná stanica Nové Zámky vypravila až 69 277 vlakov. Kultúrne stredisko stanice navštívilo najviac cestujúcich v roku 1972 (viac ako 380 000 osôb). V priebehu roka bolo vypožičaných 325 kníh. V 1520 prípadoch holi zapožičané spoločenské hry.

Železničná stanica Nové Zámky – Vznik ČSD

Prvý štrajk v meste uskutočnili železniční zamestnanci Železničná stanica Nové Zámky. V dňoch 20.­24.4.1904 organizovalo 500 železničiarov všeobecný štrajk za mzdové požiadavky.

Z priestoru Železničná stanica Nové Zámky ich vytlačili a rozohnali 3 čaty husárov. Dňa 21.4.1904 prišlo vojenským vlakom z Budapešti vojsko na ochranu stanice. Štrajk bol potlačený násilím, keď železničiarov prinútili vojenskou mocou k výkonu služby.

V roku 1917 dochádza k rozsiahlym štrajkom železničných dielní v celom Uhorsku. V dňoch 23.5. – 2.6.1917 robotníci železničných dielní v Nových Zámkoch dosiahli čiastočné zvýšenie mzdy. V roku 1918 sa usku­točnil januárový generálny štrajk v miestnych železničných dielňach Železničná stanica Nové Zámky.

Júnový štrajk v tom roku bol protestom proti streľbe do zamestnancov budapeštianskych železničných dielní, kde boli štyri obete. Po skončení 1. svetovej vojny zaniklo Rakúsko-Uhersko. V Prahe a v Budapešti holi založené Národné rady.

Miestne vojenské veliteľstvo v Nových Zámkoch oznámilo dňa 31.10.1918 do Budapešti, že mesto sa pridáva k Maďarskej národnej rade. Ešte v ten deň miestne obyvateľstvo a vojaci rozbili zariadenie staničnej reštaurácie, vojaci rozstrieľali reklamné tabule na stanici, vlámali sa do pivnice, zo sudov povypúšťali víno, v ktorom sa dvaja vojaci utopili.

Nové Zámky sa stali strediskom odboja proti prvej Československej republike prijatím rezolúcie proti rozhodnutiu Dohody, aby mesto bolo súčasťou ČSR.

Dňa 8.1.1919 v stredu 0 13,30 hod vpochodovali do Nových Zámkov československí vojaci na čele s talianskym plukovníkom Connellom Martaluzom. Po vzniku ČSR boli Nové Zámky veľkou väčšinou svojho obyvateľstva maďarským mestom.

Nový štát prestal vyplácať sociálne a vojnové príplatky, okrem toho aj odpor proti novému štátu bol príčinou štrajku 3000 železničných zamestnancov Železničná stanica Nové Zámky. Dňa 3.2.1919 0 15,00 hod. na znamenie vypuknutia štrajku zastavili hodiny na kostolnej veži.

Správa ČSD vyzvala štrajkujúcich, aby do 24 hodín nastúpili do práce, tebe v opačnom prípade budú prepustení a štrajkujúci maďarskej národnosti budú z ČSR vykázaní. 750 železničiarov podpísalo, že sú ochotní nastúpiť do práce.

Asi polovica prepustených zamestnancov sa vysťahovala do Maďarska. Preto boli novozámockí železniční zamestnanci Železničná stanica Nové Zámky z veľkej častí nahradení pracovníkmi z Čiech, Moravy a z okolitých slovenských dedín.

Medzitým došlo k vyhláseniu Maďarskej republiky rád. 27.4.1919 začala československá armáda intervenciu. Novozámockí železničiari, aby zabránili československému vojsku ísť na pomoc do Komárna , vyhodili do povetria trať pri strážnom domčeku č. 18 na trati Nové Zámky – Komárno a pri Šuranoch vymontovali koľajnice.

Niekoľko novozámockých železničiarov bolo internovaných do novozámockých kasární a odtiaľ do Terezína. Dňa 22.5.1919 večer asi 80 príslušníkov čsl. posádky a železničných zamestnancov zvalilo na Hlavnom námestí Kossúthovu sochu. Spočiatku ju vliekli na fúriku, potom pomocou povrazu ťahali po dlažbe k žel. stanici a tam ju rozbili.

Dňa 3. júna 1919 prenikla maďarská červená armáda do Nových Zámkov a tým sa začalo 4-dňové direktórium. 7. júna 1919 čsl. lietadlá bombar­dovali nádražie a večer vstúpi­lo československé vojsko do Nových Zámkov.

S maďar­ským vojskom odišlo mnoho železničiarov, ktorí sa priamo zapojili do bojov proti česko­slovenskému vojsku. Boje o Nové Zámky však pokračovali.