Trávnica maď. Barsfüss je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky, ležiaca v Nitrianskom kraji s 1100 obyvateľmi. Obec Trávnica sa nachádza 30 km severovýchodne od okresného mesta Nové Zámky, leží v Podunajskej pahorkatiny v miernom zemepisnom pásme. Toto územie patrí do klimatickej oblasti, ktorá sa dá charakterizovať ako teplá, suchá, s miernou zimou, s dlhším slnečným svitom a 25 až 35 % výskytom suchých rokov.
erb obce
Oblasť charakterizuje sieť nehlbokých dolín úvalinového typu a širokých chrbtov. V danej lokalite obce Trávnica sa nachádzajú pôdy stredné, hlinité, piesočnato-hlinité a hlinito-piesočnaté. Prevládajú hnedozeme, ktoré sú náchylné na eróziu.
Územie trávnickeho chotára je prevažne kopcovité, guľato sa nad ním vypínajú ZOBOR, VŔŠKY, LEŠTINA, BARÓČ a BORODOVÁ. Ich názvy jestvujú od nepamäti a dokazujú, že sú slovienskeho pôvodu.
Priemerná nadmorská výška chotára obce Trávnica je 130 metrov nad morom, pričom najvyšším bodom v katastrálnom území obce sú Pasienky s nadmorskou výškou 203 m n. m., priemerné ročné zrážky sú 50 mm, priemerná ročná teplota je len 11° C.
Zo severovýchodu smerom na juh na územie chotára vtekajú dva potoky. Východnejšie od obce Trávnica je to potok Liska /Lulanský potok/ a druhým, ktorý preteká obcou je Trávnický. V chotári obce Trávnica sa nachádzajú aj lesy a háje prevažne dubové, bukové a agátové a to najmä v extraviláne obce v okolí dvoch vodných nádrží.
V modrom štíte nad zelenou trávnatou pažiťou strieborné časti pluhu – čerieslo a lemeš s hrotmi nahor. Hlavný motív erbu, poľnohospodársky prvok (hlavné časti pluhu), je podľa pečatidla obce z r. 1710. Doplnením tohto prvku o trávnatý porast sa symbol stáva „hovoriacim“ znakom Trávnice.
Symboly boli navrhnuté v roku 1998 a boli schválené Heraldickou komisiou a sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky. Obec Trávnica patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Trávnica: Oficiálna stránka obce
Trávnica – Nové Zámky Okolie
[symple_googlemap title=“Trávnica – Nové Zámky Okolie“ location=“Trávnica, Nové Zámky, Slovensko“ zoom=“11″ height=250]
Priemerná nadmorská výška chotára Trávnica je 130 metrov nad morom, pričom najvyšším bodom v katastrálnom území obce sú Pasienky s nadmorskou výškou 203 m n. m., priemerné ročné zrážky sú 50 mm, priemerná ročná teplota je len 11° C.
Zo severovýchodu smerom na juh na územie chotára vtekajú dva potoky. Východnejšie od obce je to potok Liska /Lulanský potok/ a druhým, ktorý preteká obcou je Trávnický. V chotári obce sa nachádzajú aj lesy a háje prevažne dubové, bukové a agátové a to najmä v extraviláne obce v okolí dvoch vodných nádrží.
Najvýznamnejšie pamiatky obce Trávnica:
- V obci Trávnica je rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice z roku 1741 a kaplnka Nanebovstúpenia Pána z roku 1714.
- Klasicistický kaštieľ, niekoľkokrát prestavaný a nachádza sa v susedstve kostola. Posledným majiteľom bol Rudolf Tarisch, ktorý ho v roku 1928 nechal dôkladne prestavať.
- Neskorobarokový kaštieľ, ktorý sa nachádza uprostred obce, patril Baloghovcom. Neskôr ho odkúpil Jozef Benčík, ženbou ho potom získal gróf Maximilián Barbó, ten ho predal Eugenovi Szontághovi a od roku 1916 sa jeho vlastníkom stal Ján Rudnyianszky.
- Kaštieľ Ladislava Barlanghiho sa nachádza na západnej strane obce Trávnica smerom na Maňu. V roku 1862 ho dal postaviť postaviť Ladislav Barlanghyi (1793 – 1873) s manželkou Máriou rodenou Buzinkay von Buzinka (1798 – 1890). Na veľmi krátku dobu kaštieľ zdedil ich syn Eduard Barlanghi (1824 – 1887). V roku 1890 veľkostatok a kaštieľ zdedil gróf Augustín Lipthay (1830 – 1914), ktorý majetok získal sobášom s Hermínou Barlanghi (1834 – 1910), dcérou Ladislava Barlanghiho. Gróf Augustín Lipthay bol obdivovateľom konských dostihov, sám na svojich statkoch v obci choval arabských plnokrvníkov. Táto vášeň sa mu stala osudnou, prišiel o časť majetku a ostávajúcu časť predal v roku 1896 moravskému grófovi Karolovi Elbogenovi, ktorý ho vlastnil do vzniku prvej Československej republiky. V tomto období ho získala zámožná rodina Vojtech Szemzőa s manželkou Frederikou Máriou, ktorá v roku 1942 tragicky zahynula v koncentračnom tábore Osvienčim. Vlastnili ho do roku 1944, kedy v kaštieli bola zriadená poľná nemocnica. Po znárodnení objekt slúžil do roku 1987 ako škola. V roku 1988 budovu v zdevastovanom stave a tiež znehodnotený park kúpila súkromná osoba, ktorá ho zrekonštruovala do súčasnej podoby. Celková rekonštrukcia objektu bola dokončená v roku 2006. V areáli kaštieľa Trávnica rastú mnohé vzácne dreviny ako platan javorolistý, ginko dvojlaločné, ľaliovník tulipánokvetý. (Mená uvedené v texte sú upravené podľa náhrobných kameňov a podľa dát na náhrobných kameňoch na miestnom cintoríne. Historickým stavbám boli mená dávané po prvých staviteľoch.)
- Neoklasicisticá kúria leží ponižie kaštieľa Ladislava Barlanghiho. Dal ju postaviť Ladislav Barlanghi po roku 1870 pre svoju dcéru Hermínu (1834 -1910), ktorá sa vydala za grófa Augustína Lipthaya. Bývali v nej do roku 1887. Lipthay sa neskôr presťahoval do veľkého kaštieľa a kúria bola prenajímaná statkárom. Po roku 1945 boli v kúrii zriadené byty a po roku 1985 bola urobená obnova. V súčasnosti je vlastníctvom súkromnej osoby a ako penzión slúži na rekreačné účely.
- Studňa s čerpadlom na veterný pohon je národnou technickou pamiatkou. Bola postavená okolo roku 1920. Vetrom poháňané čerpadlo vháňalo vodu do spádového vodovodu, na ktorý bol napojený kaštieľ, liehovar a koniareň. Po r. 1945 studňa prestala byť používaná, dnes chýba veľké veterné koleso, vraj bolo odnesené na opravu do Slovenského technického múzea v Košiciach.
- Pomník padlým v parku pri neskorobarokovom kaštieli Baloghovcov v centre obce
- Pomník padlým na cintoríne Trávnica so zoznamom padlých v I. a II. svetovej vojne
V obcí sú tri parky priľahlé ku kaštieľom. V minulosti ich založili šľachtici a nazývali ich arborétami. Zo zahraničných ciest, hlavne zo zámoria prinášali semená, mladé stromky, ale i dospelé stromy. Hoci mnohé už nerastú, boli zničené, alebo vyhynuli predsa pamätnými sú tulipánovník, či ginko biloba a dodnes príjemný tieň poskytujú a vekom, či svojimi rozmermi úctu vzbudzujú platany. najvýznamnejšou osobnosťou obce Trávnica bol Melichar Václav narodený roku 1916 v Trávnici sa ako stredoškolský profesor stal redaktorom Zborníka Spolku profesorov Slovenska, viedol matičný ochotnícky súbor Napred. Neskôr pracoval v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave na oddelení učebníc. Z jeho iniciatívy vyšli prvé syntetické dejiny slovenskej literatúry pre stredné školy. Ako autor a spoluautor vydal viacero čítaniek slovenskej literatúry. Je známy ako prekladateľ slavista, preložil 19. diel. Desať rokov bol vedúcim lektorátu slovinčiny na Univerzite Komenského v Bratislave.
Zdá sa, že chotár obce bol neustále osídlený už od neolitu. Potvrdzujú to nálezy bronzových predmetov v chotári obce Trávnica. Črepiny nádob a kamenné predmety poukazujú na sídlisko prahistorického človeka. Pozoruhodný je nález striebornej rímskej mince z doby panovanie cisára Trajána (98. – 117. n.l.).
Najstaršia písomná správa o obci pochádza z r. 1075, kedy uhorský kráľ Gejza I. vydáva darovaciu listinu pre opátstvo vo Svätom Beňadiku. V tejto listine sa prvýkrát objavuje aj meno našej obce ako Fius. Z trávnického chotára dostalo opátstvo dve poplužia zeme (poplužie bola stredoveká plošná miera, označujúca rozlohu poľnosti, ktorá sa dala zorať záprahom štyroch volov za deň, od svitu, do mrku).
Z dejín obce Trávnica počas existencie Veľkomoravskej ríše neexistujú žiadne záznamy. Trávnica – Fíš sa spomína v zachovaných historických listinách z rokov 1391, 1413, 1496, 1606, 1657 a ďalších. Dedina bola spustošená a vypálená v poslednej tretine 17. storočia, neskôr bola dosídlená.
Miestni obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, chovom koní a dobytka. Dve krvavé vojny sa nevyhli ani Trávnici a vybrali si daň aj medzi občanmi Trávnice: spolu 54 padlých v I. svetovej vojne a 35 padlých v II. svetovej vojne.
Po viedenskej arbitráži sa slovenská hranica tiahla severne od vtedajšieho okresného mesta Vráble, a tak v rokoch 1938–1945 obec patrila Maďarsku. Vojnové besnenie v skorých ranných hodinách 27. marca 1945 ukončili sovietske vojská. Dnešné slovenské pomenovanie Trávnica začala obec používať od r. 1948.
Trávnica bola neustále vo vlastníctve početných šľachtických rodov. (napr. Forgáčovci, Baloghovci, Bencsikovci). Najúplnejšie ich vymenúva monografia o Tekove, ktorá vznikla v rámci milenárskych osláv Uhorska. Doteraz sa z tohto obdobia nachádzajú v Trávnici štyri kaštiele.
Po roku 1918 na základe pozemkovej reformy získali časti veľkostatkov „zvyškový statkári„. V administratívnom členení sa obec vo víre dejín nachádzala v Tekovskej župe, v okresoch Vráble, Šurany a Nové Zámky.
Zdroj: Wikipedia.org, travnica.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Trávnica – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….