Semerovo – Nové Zámky Okolie
Semerovo maď. Komáromszemere je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Semerovo je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1712. Pýchou obce je pekný a upravený vzhľad a kompletná občianska vybavenosť. Semerovo preslávil výrobou včelích úľov Marián Kasák st..
erb obce
Obec Semerovo má vlastný funkčný hasičský zbor založený v roku 1906, futbalový klub s moderným areálom, občianske združenie: Rodičovské združenie pri ZŠ, spolky invalidov, poľovníkov, folklórny súbor Semerovčan, bydliskom výtvarníčky Alžbety Havranovej, z obce pochádza celoštátne známy a niekoľkonásobný celoštátny víťaz súťaže Hera, cukrár Jindřich Novotný.
Obec v rokoch 1979 – 1987 preslávil detský bábkarský súbor Slniečko štvornásobný účastník Scénickej žatvy v Martine so zápisom do venca víťazov, 7- násobný účastník národných festivalov, niekoľkonásobný účastník prehliadky Bábkarská CHRUDIM, Kaplice, Budapešť.
Obec je známa poľnohospodárstvom s rozlohou 2341 ha. Ďalší živnostníci a podnikatelia neodmysliteľne patria do koloritu obce Semerovo.
V Semerove nie je problém nájsť napr. automechanika, vodoinštalatéra, kúrenára, plynára, klampiara, izolatéra, chladiara, obkladača, mäsiara, kuchára, chovateľa ošípaných, hovädzieho dobytka atď. Obec Semerovo patrí do okresu Nové Zámky.
Oficiálna webová stránka obce Semerovo: Oficiálna stránka obce
Semerovo – Nové Zámky Okolie
Obec Semerovo obývajú chalupári z celého Slovenska, ktorí skrášľujú svoje príbytky aj na historickú podobu. Fašiangové slávnosti s pochovávaním basy, stavanie mája, júnová školská akadémia, vatra zvrchovanosti s futbalovým turnajom, hodové slávnosti na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, Deň ústavy a výročie SNP, organizovanie Európskeho dňa rodičov a škôl, slávnosť sv.
Mikuláša, vianočná školská akadémia, Silvestrovský novoročný prípitok pri vatre vzniku SR a ohňostroji, vydávanie dvoch čísiel obecného spravodaja v krajskom týždenníku.
[symple_googlemap title=“Semerovo – Nové Zámky Okolie“ location=“Semerovo, Nové Zámky, Slovensko“ zoom=“10″ height=250]
Pôvod názvu obce Semerovo boli rôzne. Názvy obce Semerovo od najstarších čias vo vybraných písomných archívnych dokumentoch: 1210 – Scemera, 1237 – 1240 – Scemet, 1. júla 1247 – Scemera, 3. augusta 1247 – Scemura, 3. októbra 1247 – Scemera, 1339 – Zemere, 1464 – Kyszemere, 1495 – Zemele, 1497 – Semered, 1562 – Zemere, 1775 – Szemere, 1785 – Szemere, 1786 – Semere, 1851 – Semer, 1920 – Semer, Szemere, Komáromszemere, za maďarskej okupácie, 1927 a od oslobodenia 1945 – Semerovo.
V 4. – 5. storočí po Kristu zasiahlo územie obce Semerovo sťahovanie národov. V tomto období sem prišli aj slovanské kmene. Na prelome 8. a 9. storočia si na našom území sformovali aj štátny útvar, do ktorého patrilo aj územie Semerova. Dôkazom toho sú aj úlomky keramiky šedej farby, točenej na hrnčiarskom kruhu, ozdobené rytými ornamentami a datované do 9. storočia.
Nálezy sa nachádzajú v miestach dnešného Váraša – Hradišťa, o ktorom odborníci predpokladajú, že bolo aj slovanským hradišťom. Na pôvodnej keltskej osade sa tu v 9. storočí usadili naši slovanskí predkovia, čoho dôkazom je, že ešte v 19. storočí tento kopec nazývali Hradište. V tomto období tu bol postavený zemepanský kostolík v románskom štýle. Hradisko bolo viac ráz vyplienené.
Prvá písomná správa o Semerove je z roku 1210 a obec sa tu uvádza pod menom Scemera. Táto prvá písomná správa neznamená vznik obce, ale len toľko, že sa nám zachovalo písomné potvrdenie o nej. Dôkazom jej dávnejšej existencie je listina z r. 1210, ktorou Ostrihomský arcibiskup Ján daruje kostol sv. Michala v Semerove Ostrihomskej kapitule pod podmienkou, že každoročne na Sviatok všech svätých im bude podávať slávnostný obed a pohostenie z príjmov tohto kostola.
Taktiež za polovicu marky týchto príjmov sa má kúpiť každoročne vosk pre kostol sv. Vojtecha v Ostrihome. Prvý známy a písomne doložený zemepán Semerova bol Eustach zo Semerova / Leustachius de Scemera /. V listine z 1. júla 1247, v ktorej ostrihomská kapitula spísala na večnú pamäť mená a výroky svedkov, ktorí svedčili o rozdelení majetku v okolitých obciach medzi bratmi Tomášom a Balianom z jednej strany a Opourom z druhej strany, proti Markovi županovi Hontu. A práve medzi svedkami sa spomína aj Eustach zo Semerova.
V roku 1532 Čuziovci odpredali časť svojich pozemkov Barbore Várdajovej a ona ich onedlho predala Tomášovi a Ondrejovi Sentmihálimu. A práve v tomto období bolo Semerovo spustošené tureckými nájazdmi. Obyvateľstvo bolo vystavené ničeniu Turkov, ktorí po víťaznej bitke pri Moháči v roku 1526 prenikali čím ďalej aj na juhozápadné Slovensko.
V roku 1552 malo Semerovo iba 7 domov a aj z tých boli niektoré zničené. V obci Semerovo sa v tomto období zdržovali prevažne Turci a Kuruci. Po dobytí pevnosti Nové Zámky a obsadení okolitých obcí vyberali Turci od ich obyvateľov od roku 1664 riadnu daň. Vypracovali daňové zoznamy – deftery, podľa ktorých obec Semerovo patrila do komárňanského obvodu náhije a počtom domov a obyvateľov bola menšou dedinou.
[symple_toggle title=“Niekoľko historických údajov v skratke:“ state=“closed“]
- V Semerove bolo 43 domov a každá domácnosť platila domovú daň – (džizje) 50 penzov. Ceľková suma domovej dane bola 2150 akče..
- Desiatok z pšenice, ktorú odovzdávali Semerovčania Turkom, bol 6900 kíl. Jeden kejl vážil o niečo viac ako 10 kg. Dávka sa odovzdávala Turkom raz ročne hneď po žatve.
- Okrem pšenice odovzdávali poddaní miešané obilie v množstve 2200 kíl.
- Ďalší desiatok sa odovzdával z muštu, ale mohlo to byť mladé víno, burčiak a možno aj víno. V kánúnnáme sa uvádza síce mušt, lebo moslimské náboženstvo zakazovalo piť Turkom alkoholické nápoje, to avšak neznamená, že si možno tajne nevypili dobrého vína. Obec odovzdávala 1250 pínt. ( 1 pinta = 1,664 litra )
- Desiatok z úľov robil spolu pre celú obec 250 akče.
- Semerovčania pestovali šošovicu a hrach a z toho odovzdávali Turkom desiatok v množstve 90 keilov.
- Desiatok z ľanu a konopí predstavoval 80 akče.
- Dávku z chovu oviec. Do tejto dane Ďalej patrili aj kozy , tých však v Semerove bolo málo, tak odovzdávali dva razy. 645 akče bolo za chov oviec a dávka sa vypočítala z množstva chovaných oviec v obci. Mohli byť dávky z pasienkov a za stráženie polí.
- Peňažná dávka z oviec predstavovala 800 akče.
- Dávku z dreva a sena odovzdávali po kosbe v množstve 1 voza z každej domácnosti , čo predstavovalo v Semerove sumu 200 akče.
- Svadobná daň a daň zo sudov. Táto dávka bola odstupňovaná. Ak sa vydávala dievka, platilo sa 10 – 60 akče, ak vdova, platilo sa 15 – 30 akče. Peniaze platili rodičia, ale niekde aj ženích. Za celú obec vtedy vyberali 175 akče.
- Okrem vymenovaných dávok sa platili Turkom príležitostné dávky a dávky za užívanie rolí, v úhrnnej sume 215 akče.
- Dávka z ošípaných bola 440 akče pre obec. Táto dávka sa dávala v dobe žatvy, a to v období „ psích dní“ , t.j. v druhej polovici júla. Výpočet bol rôzny. Iná suma sa platila za prasatá voľne sa pasúce a iná suma za prasatá vykŕmené. [/symple_toggle]
Takáto situácia jestvovala v Semerove až do 17. storočia. Dňa 19. augusta 1685 sa podarilo zvíťaziť cisárskej armáde a vyhnať Turkov z Nových Zámkov. Vtedy oslobodili aj Semerovo od Turkov. V tomto období sa stretávame s ďalším vojskom, a to cisárskym a povstaleckým kuruckým priamo v chotári obce, kde sa medzi nimi odohrali krvavé boje.
V roku 1704 v časti obce PIRT nad Surovinou porazil cisársky generál Heister kurucké vojsko. V roku 1708 ustupovalo porazené kurucké vojsko cez Semerovo prenasledované cisárskym vojskom. Semerovčania sa skryli na Hradišti (Váraši), aby si zachránili holé životy.
Aj posledné boje potlačeného kuruckého povstania v roku 1710 neobišli chotár obce. V roku 1715 sa uskutočnil daňový súpis, v ktorom sa poddaní sedliaci uvádzajú menovite aj s výmerou pôdy, na ktorej hospodárili. No sú tu zapísaní menovite aj želiari, ktorí nemali pôdu, iba dom, a podželiari , ktorí nemali ani pôdu, ani dom.
Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je postavený mimo obce na strednom vŕšku. Od obce je vzdialený len 400 metrov. Okolo kostola je cintorín, ohradený priekopou. Pochovávajú v ňom veriacich po zaplatení určitého poplatku.
V strede obce je však drevená zvonica, vzdialená od kostola cca 300 m. Kostol má jeden cintorín okolo kostola, oddelený priekopou od domov. Žiadny posvätený kríž ani kaplnku nemá. Jamy sa kopú pomerne hlboko a dosť ďaleko od múrov kostola.
Farár pochováva katolíkov oblečený v krátkej košeli, so štólou a podľa predpísaného obradu. Kostol v Semerove má dve matriky. Jedna je písaná od roku 1725, dosť dobre čitateľná, ale v strede prehorená. Druhá matrika je písaná od roku 1753 až dodnes. Ľud je čisto slovenský a katolícky a farár iný jazyk nepoužíva iba slovenský, káže a vyučuje len v slovenčine.
Nachádza sa tu niekoľko židov a nie je tu nikto bez vyznania. Židovský cintorín je tu tiež, kde pochovávajú obyvateľov židovského vierovyznania, aj z Čiech. V roku 1774 sa uvádza, že v Semerove bolo 33 obyvateľov židovského vierovyznania. V Semerove je Bratstvo tretieho rádu Františka Assiského.
V rokoch 1848 – 1849 sa uskutočnili revolúcie v západ. aj stred. Európe, v ktorých išlo o likvidáciu feudálnych prežitkov a nastolenie republikánskeho zriadenia. V Rakúsko – Uhorsku išlo v buržoáznej revolúcii o odstránenie feudálnych, poddaných vzťahov a vyriešenie národnostnej otázky v mnohonárodnej monarchii. Revolučné udalosti rokov 1848/1849 sa bezprostredne dotkli aj Semerova.
V chotári obce sa odohrali 19. – 20. apríla 1849 tuhé boje medzi rak. cis. a maď. vojakmi. V tomto období tu vzniklo viacero majerov. V časti Dolná Chrasť to bol majer, ktorý založil Sombateli, Červený majer Halaši, Haasov majer, Jankovičov dvor a majer bratov Kleinovcov. V 20. storočí ku nim pribudli ďalšie, a to na Lapošinke Šubertov majer, Dionýza Pála, Rudolfa Rottermana, Kestlera a Cyranov Nový dvor.
Útlak Slovákov a ďalších slovanských národov a ich nerovnoprávne postavenie v Rakúsko – Uhorsku viedol po I. svetovej vojne k rozpadu monarchie. Dňa 28. októbra 1918 vyhlásil Národný výbor v Prahe nový samostatný Československý štát.
Deklaráciou Slovenského národa, podpísanou predstaviteľmi SNR v Martine, sa Slovensko prihlásilo do nového štátneho útvaru. Komplikovaná situácia bola práve na území južného Slovenska, kde žilo zmiešane slovensko – maďarské obyvateľstvo. Vytýčenie hraníc, ktoré by vytvorilo prirodzený geografický celok, bolo veľmi ťažké a niekoľko pokusov zlyhalo.
Novú demarkačnú čiaru medzi Česko – Slovenskom a Maďarskom musela vytýčiť Medzinárodná komisia. Dňa 8. januára 1919 o 13,30 hod. vpochodovala do Nových Zámkov Československá armáda a 10. januára 1919 bola na juhozápadnom Slovensku vytvorená definitívna hranica.
Semerovo sa stalo súčasťou nového Československého štátu, avšak v noci z 29. na 30. mája 1919 bola hranica narušená vpádom Maďarskej červenej armády cez Štúrovo. Medzi armádou Česko – Slovenska a Maďarskou červenou armádou došlo k bojom aj v časti chotára medzi Semerovom a Koltou.
Na zásah Dohody 3. júla 1919 musela armáda Maďarskej republiky rád opustiť obsadené územie Slovenska. Dňa 29. 9. 1938 prišlo mníchovským diktátom k rozbitiu ČSR a územie južného Slovenska Viedenskou arbitrážou z 2. 11. 1938 bolo pripojené k Maďarsku. Okupácia južného Slovenska a Semerova sa skončila ukončením II. svetovej vojny.
Od 1. januára 1949 obec Semerovo patrí pod okres Nové Zámky. Po prevrate „nežnej revolúcii“ v roku 1989 prišlo k pádu komunistického režimu. Začala sa písať nová kapitola dejín. Dňa 8. – 9. júna 1990 sa uskutočnili voľby do SNR, FZ SN a SĽ.
Nové vedenie obce prevzalo na seba zodpovednosť vybudovať v Semerove 40 rokov túžobne očakávaný vodovod. Dňa 17. jula 1992 bola vyhlásená Zvrchovanosť Slovenska, 1. 9. 92 schválená ústava Slovenskej republiky a 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika v ktorej sa do dnes obec Semerovo prezentuje a rozvíja v okrese Nové Zámky.
Zdroj: Wikipedia.org, semerovo.eu Autor úvodnej foto: CBS Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Semerovo – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….