Pozba je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Pozba sa nachádza kostol reformovanej kresťanskej cirkvi. Obyvatelia obce Pozba pracujú v poľnohospodárstve a v podnikoch v okolitých mestách. Obec sa spomína r. 1245 pod názvom Pazuba, r. 1327 Pozba, Bozba, r. 1786 Pozba; maď. Pozba.
erb obce
Obec Pozba patrila zemanom z Radavy, r. 1339 zemanom z Baračky, r. 1496 zemanom z Trávnice, r. 1534 Aczellovcom, neskoršie Benčíkovcom a Barlanghyovcom., roku 1634 bola poplatná Turkom i cisárovi.
Roku 1534 mala obec Pozba 7 port, r. 1601 49 domov, r. 1720 11 daňovníkov, r. 1828 53 domov a 351 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Za I. ČSR obyvatelia pracovali ako poľnohospodársky robotníci na veľkostatkoch. V rokoch 1938-45 bola obec Pozba pripojená k Maďarsku.
V r. 1947 prebehol odsun obyvateľov maďarskej národnosti do Maďarska. JRD v obci Pozba bolo založené r. 1957. Chotár obce bol už osídledný oddávna, svedčia o tom archeologické nálezy z obdobia neolitu, ktoré reprezentuje sídlisko lengyelskej kultúry, z obdobia eneolitu, je to sídlisko s kanelovanou keramikou.
Zo strednej doby bronzovej sa v chotári našli tri úlomky keramiky maďarovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o tejto kúriálnej obci pochádza z roku 1245, keď Salamon Rendvei predal zeme v Pozbe za 4 strieborné Pethevmu synovi Hercovi.
Obec je v listine zapísaná ako Pazuba. Ďalšia písomná zmienka o obci je z roku 1327, keď členovia Rendveiovcov svoje majetkové diely vymenili za iné s majstrom Dénesom Nygerom, obec je už zapísaná ako Pozba, ale aj Bozba. Obec Pozba patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Pozba: Oficiálna stránka obce
Pozba – Nové Zámky Okolie
[symple_googlemap title=“Pozba – Nové Zámky Okolie“ location=“Pozba, Nové Zámky, Slovensko“ zoom=“10″ height=250]
[symple_toggle title=“Niekoľko historických údajov v skratke:“ state=“closed“]
- Rok 1331: sa tu spomína János Pozbai, servient Dezső Elefántiho / loandis de Pozba serviens Magisteri Deseu de Elephant /.
- Rok 1339: s donačnou listinou kráľ Karol Róbert potvrdzuje darovanú Obec Pozbu s okolím Miklósovi Baratskayovi za jeho verné služby kráľovskému dvoru.
- Rok 1405: na obec Malú Pozbu dostáva novú donáciu od kráľa István Kálnay za hrdinstvo v bitke pri Nikopole.
- Rok 1456: Pál Appagyi sa oženil s Borbálou, dcérou Lászlóa, ktorý bol Jánosovým vnukom / v podstate ten začal užívať priezvisko Füssy/. Ale László nemal mužského potomka a hrozilo vymretie rodu, preto potomkovia Pála Appagyiho si privlastnili priezvisko Füssy.
- Rok 1496: synovia László Füssyho, László a János dostávajú Pozbu donáciou od kráľa, či im v roku 1516 potvrdil kráľ Ľudovít II.
- Rok 1522: majetky od Füssyovcov a tým aj Pozbu kúpil István Atzél /Erdőskereki/, ktorý bol bratislavským hradným kapitánom a bratislavským podžupanom, padol v bitke pri Moháči v roku 1526.
- Rok 1534: mala obec 7 port. Nastalo ťažké obdobie tureckej poroby. Istvánov bezdetný syn Gábor pred smrťou v roku 1562 daroval majetky a tým aj Pozbu sestrám potomkov vydaté do rodiny Angyalovcov, ktorí sa tu stali načas zemepánmi. Zo súpisu port Processus Joanis Taynay indictis nobilium z roku 1564 sa dozvedáme, že v zemianskej obci Pozba /nobilium/ boli 4 porty, teda v tom čase nebolo veľké osídlenie. Určite aj našu obec pravidelne znepokojovali turecké hordy, čo bolo v tých časoch obvyklým javom.
- Rok 1660: tu bolo 42 zdaniteľných domácností, v roku 1601 mala obec 49 domov. Dokonca v roku 1606 po uzavretí Žitavského mieru Turci násilím prinútili poddať sa im viaceré obce Tekova, medzi nimi bola aj Pozba. No obyvatelia obce dane neodvádzali len Turkom, ale aj cisárovi. Rok 1646: vznikla tunajšia kalvínska farnosť, preto v období protireformácie boli obyvatelia obce znepokojovaní katolíckou vrchnosťou, akoby utrpenia aj tak nebolo dosť. Najťažšie obdobie obec prežívala v časoch dobýjania pevnosti Nové Zámky Turkami. Rabovačky, podpalačstvo, odvlečenie do otroctva, či zabitie poddaného bolo pre Turkov úplnou samozrejmosťou. Z roku 1664 sa nám zachoval súpis tureckých vyberačov daní novozámockého ejáletu, v ktorom sú veľmi hodnotné informácie aj o Pozbe. Obec patrila do ejelátu /provincia/ Nové Zámky, náhije / župa/ Barš a livá / sandžak – prápor/ Nové Zámky. [/symple_toggle]
K Pozbe podľa súpisu potrila aj pusta Baroka / jedná sa o Baróč, tureckí zapisovatelia napísali toto meno nesprávne/, ktorá bola v prenájme obyvateľov Pozby a tu bol príjem z desiatkov 1300 akče. Dňa 5.marca 1674 si dal arcibiskup György Szelepcsényi do Bratislavy predvolať kalvinských biskupov a kňazov na výsluch kvôli podozreniu z vlastizrady.
Ďalšou zlou morou okolia bolo dobýjanie pevnosti Nových Zámkov od Turkov v roku 1685m, keď opäť trpel hlavne jednoduchý ľud. Po vyhnaní turkov z krajiny sa začala jej obnova a v roku 1700. Tu ako zemepána nachádzame rodinu Baloghovcov / Galántai /, konkrétne Istvána Balogha, ktorý mal svoje sídlo v obci Trávnica.
Vlastne osudy obce temer od začiatku boli späté so zemepánmi sídliacimi v Trávnici. Ale v Uhorsku stále nebolo pokoja a v roku 1703 vypuklo povstanie Ferenca II. Rákócziho. Kuruci mali svoju základňu v pevnosti Nové Zámky, labanci / cisárski vojaci/ na hrade Nitra.
Obe strany podnikali výpravy do okolia a určite neobišli ani Pozbu, ale obyvateľstvo sympatizovalo s myšlienkami povstania, čo sa ale nemuselo vždy vyplatiť. Po uzavretí satmárskeho mieru v roku 1711 nastal k krajine relatívny pokoj.
V roku 1720 v obci žilo 11 daňovníkov, čo je podstate menej ako z čias tureckej okupácie, teda aj Pozba bola čiastočne spustošená a svoju krutú daň si vyžiadala i morová nákaza, ktorá bola v tých časoch bežná. Znepokojovanie kalvínov katolíckou vrchnosťou sa stupňovalo a v roku 1733 bol tunajší kazateľ reformovanej cirkvi vyhnaný a fara obsadená.
V tom čase bola dôležitá kalvínska farnosť v Baračke, ale časom sa pomery veľmi zmenili. V polovici 18. storočia časť tunajších majetkov odkúpila rodina grófov Hunyadyovcov (Kéthelyi), sídliaca v neďalekom Dolnom Piali. Nastáva uvoľnenie vzťahov medzi jednotlivými cirkvami, ktoré vyvrcholilo vydaním Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. v roku 1781 zaručujúci obyvateľom Uhorska vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru.
Nečudo, že tunajší kalvíni zanedlho v rokoch 1784 – 1785 postavili kostol, faru a neskôr aj školu. V roku 1788 časť Baloghovských majetkov odkúpil József Bencsík. Na začiatku 19. storočia sa stala neuveriteľná udalosť, keď slúžny dal zbičovať tých kalvínov, ktorí počas katolickeho sviatku v tichosti vykonávali domáce práce. V roku 1828 bolo v obci 53 domov a žilo tu 351 obyvateľov.
V roku 1847 majetkové diely Hunyadyovcov v chotári obce kúpil Rafael Kelecsényi, sídliaci v susednej Baracske, ktorý bol vplyvný muž života Tekovskej župy. Myšlienky maďarskej revolúcie 1848/1849 očarili aj tunajších obyvateľov a hoci nemáme správy o udalostiach tých čias v obci, určite domobranci neraz navštívili Pozbu a navyše 19. apríla 1849 sa odohrala veľká bitka medzi maďarským domobraneckým vojskom a cisárskou armádou pri Tekovských Lužanoch, ktorá od Pozby je vzdialená na 15 km vzdušnou čiarou.
Po potlačení revolúcie nastali perzekúcie viedenskej mašinérie proti vzbúrenému ľudu, jedným z postihnutých bol aj posledný člen trávnickej vetvy Baloghovcov János. Majetky mu boli skonfiškované a dostal ich nemecký barón Disserbarth, ten ich zasa v roku 1858 predal barónovi Rüdtovi a od roku 1890 ich majetkové diely získal Kajetán Tarisch. Podobne Bencsíkovská časť prešla venom na grófa Miksu Barbóa.
Zaujímavý je údaj z roku 1856, keď majetky tunajšej reformovanej cirkvi z 2/3 spustli a tieto sčasti prešli do rúk obecného židovského krčmára / 5 zemepánov a obecný regál /, sčasti na dlhú dobu do prenájmu a sčasti dedičstvo, no nik tunajšej kalvínskej cirkvi v rokoch 1870 – 1877 neplatil cirkevné poplatky.
Od roku 1862 majetkové diely v pozbianskom chotári vlastní László Barlanghy, dokonca to bola polovica chotára. V roku 1866 požiar zachvátil temer celú obec a tá ľahla popolom. V tom čase to nebol nejaký zvláštny jav, slamené strechy boli ľahko vznetlivé a tvrdá krytina ich nahradila oveľa neskôr.
V roku 1893 tu boli najväčšími zemepánmi manželka grófa Miksu Barbóa 204 katastrálnych jutár, Ágoston Lipthay, dedičstvo po Barlangyhovcoch 277 k . j., dedičia baróna Frigyesa Rudta 293 k.j. a István Varga 144 k.j.. Na začiatku 20. storočia majetkové diely Barbóovcov odkúpila rodina Kelecsényiovcov.
Pokojný život obce narušil vypuknutie I. svetovej vojny 1914 – 1918, na ktorého bojiskách padlo 9 tunajších obyvateľov. V roku 1918 sa obec stáva súčasťou novovzniknutej I. ČSR, čo obyvatelia obce maďarskej národnosti prijali pokojne.
Ale život pospolitého ľudu sa vôbec nezmenil, obyvatelia sa stále zaoberajú poľnohospodárstvom. Na jar 1918 susednú obec Baračku obsadili vojaci Maďarskej červenej armády, boje medzi nimi a československými legionármi sa uskutočnili v severnej časti jej chotára a teda priamo sa dotkli aj obce Pozba.
Zanedlho na príkaz vyšších orgánov vojaci Maďarskej červenej armády toto územie opustili. Poľnohospodárski robotníci sa mohli vrátiť k práci na miestnom veľkostatku. Samozrejme aj do tejto obce prišli českí učitelia a úradníci, ale obyvatelia Pozby maďarskej národnosti vydržali.
V roku 1937 bol na tunajšom veľkostatku štrajk. Obec sa stala členom spotrebného družstva HANZA so sídlom v Galante, ktoré tu malo 208 členov. V novembri 1938 bola obec pripojená k Maďarsku. Ale kvôli vypuknutiu II. svetovej vojny nastal jej hospodárky úpadok a opäť len trpel pospolitý ľud.
V roku 1944 židovskí občania boli odvlečení do koncentračných táborov, odkiaľ sa už nevrátili. Ťažké časy vojny si z radov tunajšieho obyvateľstva vyžiadali krutú daň, 22 nevinných životov.Do roku 1945 jediným zemepánom chotára obce bol Emil Mirbach s manželkou Irén Kelecsényi.
V máji 1945 bola obec znovu pripojená k Československu a nastali kruté neusporiadané povojnové roky. Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práv, boli zavreté školy s maďarským vyučovacím jazykom.
Po roku 1948 sa pomery v republike relatívne usporiadali a začal sa nový rozvoj obce. V roku 1955 bola založená MO CSEMADOK, významnej kultúrnej ustanovizne aj v Pozbe. Jednotné roľnícke družstvo tu bolo založené v roku 1957, teda neskoro.
V tomto období bola obec elektrifikovaná. V roku 1961 sa začalo so stavbou novej školy s maďarským vyučovacím jazykom, v ktorej sa vyučovanie začalo 1.9.1963. V rokoch 1967 – 1968 bolo regulované koryto potoka Liska. V roku 1971 bola postavená budova materskej školy.
V roku 1972 tunajšie JRD sa zlúčilo s JRD Podhájska, v roku 1975 s JRD Bardoňovo a Dedinka. Väčšina obyvateľov bola zamestnaná v poľnohospodárstve, časť pracovala v podnikoch. Boli opravené a spevnené cesty a chodníky.
V rámci individuálnej bytovej výstavby bolo postavených mnoho rodinných domov, čím obec čiastočne menila svoju tvár. V roku 1974 bola tu zriadená pošta, v roku 1976 bola v miestnom cintoríne postavená budova domu smútku.
November 1989 ukončil vládu komunistickej strany a začal sa nový rozvoj obce, ktorý rozhodne nebol ľahký. Je pravdou, že bola daná možnosť vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, slobodne podnikať, bola zrušená cenzúra.
V rokoch 1994 a 1997 bol v celej obci vybudovaný vodovod a plynofikovaná celá obec. V roku 1997 sa rozpadlo poľnohospodárske družstvo, začalo sa hospodáriť na poľnohospodárskych pozemkoch súkromne hospodáriacimi roľníkmi.
Vačšina občanov, ktorí pracovali v poľnohospodárskom družstve zostali bez práce a ocitli na úrade práce. V roku 1995 si obyvatelia obce pripomenuli 750 výročie prvej písomnej správy o obci. Demografické ukazovatele z roka na rok ukazujú klesajúcu tendenciu obyvateľstva.
Tento trend bol významný aj v miestnej základnej škole. V roku 1997 bol zakúpený školský autobus na dovoz žiakov zo susedných obcí v záujme udržania školy. V roku 2001 boli rekonštruované prezliekárne na futbalovom ihrisku a v obci fungovali tri futbalové mužstvá.
V roku 2004 bola plynofikovaná budova základnej školy, materskej školy a bol zakúpený nový školský autobus na dovoz žiakov, tzv. Midibus. Neskôr čiastočne bola zrekonštruovaná budova základnej školy a opravená strecha.
V tom istom období boli zbezprašnené miestne komunikácie pri železničnej trati, komunikácia vedúca k cintorínu, pred obecným úradom a plocha pred poštou, tzv. trhovisko. V roku 2006 bola vykonaná rekonštrukcia kultúrneho domu s vybudovaním sociálnych miestností a malej kuchyne.
V rokoch 2009 a 2010 bola zrekonštruovaná budova knižnice a prestavaná na obecný úrad a knižnicu. Okolo budovy sa nachádza oddychový park, ktorý bol vybudovaný taktiež z fondu pre rozvoja vidieka.
Zdroj: Wikipedia.org, obecpozba.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Pozba – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….