Ľudovít (Lajos) Bencze sa narodil 15. augusta 1912 v Nových Zámkoch a zomrel 24.7.2007. Maturoval v Novozámockom štátnom maďarsky hovoriacom gymnáziu. Vysokoškolské vzdelanie absolvoval v Brne na Polnohospodárskej univerzite, ktorú absolvoval v roku 1936.
Po dvoch rokoch absolventskej praxe v lesnom hospodárstve v Soproni 26.júna 1939 získal diplom Lesného inžiniera. Jeho otec slúžil 40.rokov pre Nové Zámky ako lesník. Profesor žil jeden život pre hospodárenie s divou zverou a ďalšie pre poľnohospodárstvo a vzdelávanie. Ocenený In memorian Prof.Dr.h.c.Dr. Ľudovít Bencze (1912-2007) vedúci odboru a profesor.
Ľudovít (Lajos) Bencze – Kariéra
Ľudovít (Lajos) Bencze začal svoje povolanie vykonávať v Leviciach najskôr ako hôrny inšpektor, po čase bol v Ždeňove (Ukrajina) zadelený ako inžinier, neskôr pôsobil ako vedúci lesného úradu v Kisilve (Rumunsko).
Vo vojnových časoch a s tou súvisiacou situáciou pôsobil a bol zadelený pod ministerstvo v Budapesti, potom v Tamási a v Tolne v štátnej župe lesného hospodárstva plnil svoje inžinierske poslanie.
V roku 1957 sa vracia do Sopronu. Najskôr pôsobil v Zadunajsku ako vedúci stanice ochrany lesa a do roku 1963 spolupracoval v Lesníckom vedeckom ústave (ERTI). Taktiež v tomto roku ho vymenovali za docenta Lesníckej a drevospracovateľskej Univerzite, kde jeho úloha bola nasledovať – profesora Júliusa Rotha v štúdiu o poľovníctve a hospodárení s divokou zverou.
Zakladateľ a vodca katedry
V januári roku 1969 ho opäť vymenovali za zakladateľa a vodcu znovupostavenej katedry.
Vedecké diela začal Ľudovít (Lajos) Bencze zverejňovať začiatkom toku 1950 a od tohto roku začal vydávať aj svoje články. Jeho prvoradý záujem bolo lesné hospodárenie a starostlivosť o divokú zver. Ďalej sa venoval študovaniu voľne žijúcich zvierat a ich prirodzeným vlastnostiam, hodnote lesov a otázkam v oblasti poškodzovania lesov.
Svoje vedecké výskumy a poznatky zverejnil vo viac ako 100 vedeckých publikáciách, knihách a článkoch. Mnoho z nich boli zverejnené aj v zahraničí, čiže v cudzích jazykoch. Rovnako výrazné boli jeho literárne diela.
Výsledky prieskumu
Z výsledkov svojho výskumu v roku 1961 vydal kandidátsky titul ,,Schopnosť prežitia divokej zvery v lesoch a predchádzaniu poškodzovaniu lesov“. Vďaka tomuto výskumu v roku 1962 vyhral poľnohospodársku (lesnícku) cenu kandidáta vied predovšetkým vo výskume o divoko žijúcej zvery.
Výsledky výskumu sa na domácom trhu osvedčili a aj v zahraničí mali oň záujem. Prvoradá sa stala metóda prínos životného prostredia pre divo žijúcu zver pre vypracovanie plánov v krajských poľnohospodárstvách.
Na vývoj a prieskum v tejto blasti zapadalo aj poľnohospodárstvo a prírodné bohatstvo. V praxi a lesnom hospodárstve vyvinul účinnú metódu a odporučil oprevenciu v biologickom a racionálnom správaní sa voľne žijúcich zvierat.
Tzv. ,,odnož“ divoké pasienky, detaily dreva, zachovať označenia pre voľne žijúce zvieratá v prírode … tento plán sa dostal do praxe koncom roku 1960. Predovšetkým to platilo najmä v lesoch, v poľnohospodárstve ale i na farmách.
Jeho výskumná činosť sa vzťahovala k divočine a k vzťahom k životnému prostrediu, skúmal lov a dary prírody, ktoré sú v divočine, ako zachovať flóru (veda o drevinách) a faunu (veda o stavovcoch) lesa, vytvoriť racionálnu formu a harmonický vzťah hospodárenia v lesoch pre voľne žijúce zvieratá.
Vývoj a prieskum poľnohospodárstva
Tvoril predovšetkým na základe výsledkov výskumu v našich vzdelávacích aktivitách poľovníctva a lesa (poľnohospodárov). Považoval za svoju osobnú povinnosť syntetizovať veľké množstvo biologických a ekonomických znalostí.
S týmto myšlienkovým prístupom od tej doby zaviedol pre ,,Sopronskú školu“ teoretický a praktický systém, ktorý pre tú dobu znamenal – ,,ŽIJE VŠETKO AŽ DODNES“ .
Na žiadosť poľovníkov maďarskej národnej asociácie zorganizoval pre Lesnícku a drevospracujúcu univerzitu 2 ročné diaľkové štúdium. Toto štúdium bolo o hospodárení s voľne žijúcou zverou, v ktorom boli zahrnuté podobné školenia a koncepcie. Prvé nezávislé vysokoškolské vzdelanie tohto druhu bolo v rokoch 1969-1976 v Maďarsku. Aj na tomto mal zásluhu profesor Bencze v spojení so Sopronom.
Vo svojej aktívnej činnosti udržiaval Ľudovít (Lajos) Bencze kontakty s medzinárodnými vysokými školami a výskumnými ústavmi a to aj vďaka tomu že mal jazykové znalosti vo francúžštine, nemčine, češtine, slovenčine a ruštine.
Zúčastnil sa na niekoľkých medzinárodných vedeckých konferenciách, v roku 1959 vo Varšave na konferencii Medzinárodnej ochrany lesov, v roku 1961 v Berlíne na Toxikologickej konferencii.
V roku 1965 v Lipsku na konferencii o zalesňovaní lesov a v Juhoslávii na konferencii o biológii o voľne žijúcich zvieratách. Roku 1967 vo Zvolene na Vedeckom sympóziu o ochrane lesov, na viacerých vedeckých konferenciách a podujatiach kde prednášal.
Predseda poroty
Účasť na študijných cestách mal v Poľsku, Juhoslávii, Česko-Slovensku, Nemeckej demokratickej republike, Rakúsku a Rumunsku. Najskôr vo Francúzsku v roku 1969, potom v polovici 70.rokov aj v USA začal skúmať hospodárenie s divokou zverou a život voľne žijúcich zvierat.
V tom období, keď nebola taká možnosť vycestovať na západ profesor bol prvý maďarský a Sopronský veľvyslanec v Európe a po celom svete roznášal dobrú povesť svojho kraja a svojho mesta. Po získaných skúsenostiach vo svojej výskumnej a pedagogickej práci čo mohol to aj zverejnil.
Vďaka domácim a medzinárodným známostiam ,,Celosvetová poľovnícka výstava v Budapešti 1971“ bol predsedom poroty vedeckých programov a organizátorom. Naďalej bol aj členom výstavy hlavnej poroty a v troch ďalších porotách.
Bol členom Národnej asociácie ústredného výkonného výboru maďarských poľovníkov a tiež členom Výboru vzdelávania a osvety.
Ľudovít (Lajos) Bencze – Ocenenia
Ľudovít (Lajos) Bencze bol mimo iné zakladateľom a iniciatívnym členom v Národnom poľovníckom spoločenstve voľne žijúcich zvierat. Taktiež ako Národný poľovnícky poradca v Medzinárodnej asociácii lesníckych inštitúcií (IUFRO) §26 (poľovníctvo a sviatky), a naďalej v Lesnom výbore MTA.
Za svoje práce profesor získal veľké množstvo ocenení:
- Najlepší poňohospodársky robotník (1971)
- Bronzová medaila za pracovný poriadok (1980)
- Nimródska medaila (1981)
- Hubertusov stupeň Zlatého kríža (1994)
- Maďarský Medzinárodný poľovnícky poriadok 1998
V západo-maďarskej Univerzite lesného hospodárstva a drevárského priemyslu profesora inšitúcia vyznamenala najvyšším čestným vyznamenaním ,,Doctor Honorisis Causa“. Tento titul ho honoruje akp Profesora, zakladateľa škôl, medzinárodným inštruktorom a jeho výskumnou prácou.
Okrem toho ho ocenili v roku 1989 zlatým, v roku 1999 diamantovým a v roku 2004 železným diplomom.
Za jeho vynikajúcu prácu mu udelili vyznamenania:
- Poľnohospodársku prácu (1971),
- za Zásluhy v práci bronzovú hodnosť (1980),
- Nimrodsku medailu (1981),
- Hubertusovu hodnosť Zlatý kríž (1994)
- Maďarský národný poľovnícky poriadok (1998)
Predchodcom v západo-maďarskej Univerzite lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu a inštitúciou bolo profesorovi Benczemu udelené najvyššie vyznamenanie, ktoré predstavovalo pre pána profesora čestný doktorát … doctor honoris causa … za jeho výskumnú prácu, založenie škôl a medzinárodný učenie. Popritom ho poctili v roku 1989 – zlatým, 1999-diamantovým a v roku 2004 železným diplomom.
Vedecké práce
[symple_toggle title=“Ľudovít (Lajos) Bencze – Vedecké práce I.“ state=“closed“]
- Bencze.L., Balsay.M., Csontos.G. a Dánszky.I. (1972) Pestovanie stromov-viacúčelový pojem lesov pre voľne žijúce zvieratá. 332-360 strana v Danszky,I. Obrábanie lesa Poľnohospodárske vydavateľstvo Budapešť
- Bencze.L. (1955): Ekonomika voľne žijúcich zvierat. Poľnohospodárske vydavateľstvo, Budapešť.
- Bencze.L. (1960): Stav a poškodenie lesov a umiestnenie uhynutej zvery. Les,9:161-165
- Bencze.L. (1961): Nutričný význam lesov pre voľne žijúce zvieratá. Les,10:139-144
- Bencze.L. (1961): Zver a príroda a kontakt s prírodou. Poľnohospodárske vydavateľstvo, Budapešť.
- Bencze.L. (1962): Mechanizácia a použitie chemických látok, vhodné pre ochranu prírody. TIT Inštitúcia poľnohospodárskych vied, Budapešť.
- Bencze.L. (1962): Riziká pesticídov vo voľnej prírode a na ostatné zvieratá. Les,11:187-189
- Bencze.L. (1963): Skúsenosti s kŕmením divokej zvery v zimnom období. Les,12:417-423
- Bencze.L. (1967): Predchádzanie nehodámv poľovníctve. Poľnohospodárske vydavateľstvo, Budapešť.
- Bencze.L. (1971): Štúdium lovu v minulosti a v súčastnosti 553-560.strana
- Bencze.L., Sárkány.P. a Valus.P.: Poľovnícka príručka. Poľnohospodárske vydavateľstvo, Budapešť
- Bencze.L. (1972): Základné pudy voľne žijúcich zvierat. Poľnohospodárske vydavateľstvo Budapešť
- Bencze.L. (1976): Starostlivosť o nízkú zver. Nimrodke fórum (12):93-96
- Bencze.L. (1977): Nimrodske fórum (September):16-19[/symple_toggle]
Ďalšie Vedecké práce
[symple_toggle title=“Ľudovít (Lajos) Bencze – Vedecké práce II.“ state=“closed“]
- Bencze.L. (1978): Niekoľko otázok ohľadne ohrozenia a strsvovaní sa divokej zvery. Výskum biológie o divokej zvery (Nimrodske fórum,september 1978),22:25-27
- Bencze.L. (1979): Možnosť zachovania voľne žijúcej zvery. Základy loveckej ekológie. Akademické vydavateľstvo, Budapešť.
- Bencze.L. (1979): Podmienky a možnosti pre rozvoj voľne žijúcej zvery. Biologický výskum divej zvery (Nimrodske fórum, september 1979), 24:3-6
- Bencze.L. (1980): Možnosť zachovania zvery z neobjavených zdrojov. Výskum biológie divokej zvery (Nimrodske fórum, marec 1980), 25:25-27
- Bencze.L. (1982): Otvorene o (druhu vtáka z čelade bažantov) Tetrov Hoľniak. Nimrodske fórum: 21-22 (jún 1982)
- Bencze.L. (1983): Úloha lesov ako pokryť a uspokojiť potravinový dopyt vysokej zvery. Oznam lesnej a drevárskej univerzity, 1983: 199-204
- Bencze.L. (1991): História výučby a výskumu v oblasti lovu. 10-16.strana s profesormi Csányi.S.a Ernhaft.J. Transakcie XX kongresu Medzinárodnej únie biológov, Gödöllő, Hungary, August 21-26
- Bencze.L. (1995): O poľovníctve nielen pre poľovníkov. Terra Print, Budapešť
- Bencze.L. (2004): Na začiatku vedomostí. Inštitúcia s hospodárením s divokou zverou, Sopron.
- Bencze.L. a Daniel.I. (1975): Poľovnícke základy (základné poľovnícke skúšky). Poľnohospodárske vydavateľstvo, Budapešť.
- Bencze.L. a Fatalin.G. (1980): Konštrukčné možnosti a ochrana krajiny vysokej zvery v Zadunajsku. Biologické skúmanie voľne žijúcej divokej zveri. (Nimrodske fórum, september 1980), 26:9-10
- Bencze.L., Haurer.L. a Szederjei.Á. (1962): Pokyny a ochrana proti poškodzovaniu voľne žijúcej zvery. Národné lesné hlavné predstavenstvo, Budapešť
- Bencze.L., .Honich.M. a Sugár.L.(1974): Poľovnícka prevencia nehôd a vedomosti o ochrane zdravia. MÉM,Budapešť.
a mnoho ďalších ….[/symple_toggle]
Úmrtie
Profesor Ľudovít (Lajos) Bencze nás navždy opustil 24.júla 14:30 roku 2007 vo veku 95 rokov po krátkej chorobe. Smrťou profesora odišiel aj posledný člen ,,Lesnej gardy„. Žil plnohodnotný, v láske bohatý a pekný život. Jeho skoro ,,storočná múdrosť“, užitočné rady a svojský humor z mladosti budú všetkým kto ho poznal i osobne veľmi chýbať.
Preklad: Timea Benson
Zdroj: wikipedia.org, internet
Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Ľudovít (Lajos) Bencze
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnych Sieťach na Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
