Lipová je na Slovensku v okrese Nové Zámky. Obec Lipová vznikla roku 1960 zlúčením Ondrochova a Mlynského Seku. V obci Lipová je rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1871.
V časti Mlynský Sek je neogotický kaštieľ z roku 1903, ktorý dal postaviť Elekovci, od roku 1947 slúži pre sociálne účely ako Domov ochrany mládeže. Obec Lipová sa skladá z niekoľkých častí, Dvor Mumlov, Mlynský Sek, Ondrochov a Šuriansky rad.
Pečať a erb obce
erb obce
Obec Lipová v minulosti používala pečať s erbom, ktorý je známy ako erb starého rodu Forgáchovcov. Poznáme ho podľa barokového pečatidla bez textu.
V strede pečatného poľa je oválny štít s kráľovnou, vystupujúcou z koruny a sprevádzanú dvoma privrátenými polmesiacmi. V klenote štítu je motív z erbu. V nevyhnutnej farebnej úprave má erb obce túto podobu: v červenom štíte zo zlatej.
Perlami zdobenej koruny vyrastajúca strieborná zlatovlasá kráľovná so zlatým plášťom, sprevádzaná z oboch strán striebornými privrátenými polmesiacmi. V zmysle heraldickej konvencie bude možné striebornú podľa potreby zamieňať aj s bielou, zlatú so žltou, pričom sa však tieto farby budú vždy popisovať ako strieborná a zlatá.
Obec Lipová leží v Podunajskej nížine na styku aluviálnej nivy Nitry a východnom okraji Nitrianskej pahorkatiny v nadmorskej výške 126 m, 4,5 km severne od Šurian. Vznikla v roku 1960 spojením obcí Ondrochov a Mlynský Sek. Obec Lipová patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Lipová: Oficiálna stránka obce
Lipová – Nové Zámky Okolie
[symple_googlemap title=“Lipová – Nové Zámky okolie“ location=“Lipová, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]
Prvá písomná správa o obci Ondrochov je listina z roku 1156. Obec sa volala Vldruc. Ďalšia listina je z roku 1246. Kaštieľ a hospodársky dvor dala postaviť rodina Ondroyová. V roku 1311 na okolí bojovali vojská Matúša Čáka Trenčianskeho a spustošili osadu Ondrochov.
Podobne bola obec zničená aj za husitského povstania. V roku 1550 vtrhli do Ondrochova Turci, zničili kaštieľ, ktorý zostal opustený, následne i zrúcaný. Ďalšie turecké pustošenia boli v rokoch 1660, 1663, 1664.
V ďalších obdobiach Ondrochov vystriedal viacerých majiteľov. Okrem pustošenia sužovali obyvateľov aj živelné pohromy (1783 zemetrasenie, povodne na rieke Nitre, cholerová epidémia).
Podľa profesií tu bývali kočiši, pastieri dobytka, bíreši a sluhovia z panstva, gazdovia, mlynár, učiteľ, krajčír. V Ondrochove sa varilo pivo a pálila pálenka. 1802 sa začalo i so stavbou mlyna, ktorý mlel obilie na kvalitnú múku a bol známy v širokom okolí.
Okrem základných poľnohospodárskych plodín sa tu pestoval v 18. storočí aj chmeľ a robili sa pokusy zaviesť pestovanie ryže a bavlny. 1876 bola daná do prevádzky železničná trať Šurany – Nitra, ktorá mala v chotári obce vybudovanú stanicu a druhú koľaj na nakladanie a prekladanie poľnohospodárskych výrobkov a dreva.
Stavebný rozmach
Prvá správa o stavbe školy je z roku 1800. Bola to jednotriedka. Do roku 1928 bola škola v Ondrochove cirkevnou a vydržiaval ju gróf Károlyi. Po roku 1928 až do roku 1930 nebola škola udržiavaná a nachádzala sa v zlom stave. 18. marca 1930 pod číslom 1706650/I – 29 zriadilo Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave štátnu jednotriednu ľudovú školu. V roku 1931 poverilo ministerstvo učiteľku Agnešu Lendlaiovú vyučovať na ondrochovskej škole ženské ručné práce.
Administratívne a cirkevne patril Ondrochov pod Komjatice. V roku 1881 bola osada Ondrochov pričlenená pod Mlynský Sek, kde zostala až do roku 1945. Od roku 1938 – 1945 boli obce začlenené do Maďarska.
V roku 1945 ustupujúca nemecká armáda vyhodila most pri mlyne a zničené boli aj stavidlá mlyna na rieke Nitre. Mlyn prestal na dlhý čas pracovať. Ondrochov bol oslobodený Sovietskou armádou 28.3.1945. Po roku 1945 až do roku 1960 bol Ondrochov politicko–administratívne samostatnou obcou. V roku 1960 sa obce Ondrochov a Mlynský Sek zlúčili a vytvorili obec pod novým názvom Lipová.
Prvá zmienka
Prvá archeologická správa o osídlení chotára je z obdobia eneolitu. Ďalšie vykopávky sú z doby bronzovej a halštatskej, a z období nitrianskej, unětickej a maďarovskej kultúry. Prvá zmienka o Ondrochove pod menom Vldruc je z r. 1156 v listine, ktorou ostrihomský arcibiskup vyčlenil desiatky dediny kanonikom ostrihomského kostola.
V 13. storočí dedina patrila šľachticom z Ondrochova, od roku 1404 Sookyovcom. V roku 1311 počas bojov Matúša Čáka Trenčianskeho bola časť osady spustošená. Podobne to bolo za husitského povstania v roku 1465. V roku 1550 vtrhli na územie obce Turci. Zničili kaštieľ, ktorý zostal opustený, a napokon aj zrúcaný.
Ďalšie turecké pustošenia boli v rpkoch 1660, 1663 a 1664. V 16. storočí tu nadobudli majetkové podiely Ujfalussiovci a Ocskayovci. Koncom 19. storočia bol najväčším vlastníkom pozemkov v obci Károlyi.
Obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. Okrem základných poľnohospodárskych plodín pestovali v 18. storočí aj chmeľ a skúšali vypestovať ryžu a bavlnu. Okrem toho sa v obci varilo pivo a pálila sa pálenka.
Obec mala v 19. storočí mlyn a v roku 1876 bola do prevádzky spustená železničná trať Šurany – Nitra. Prvá správa o stavbe jednotriednej školy je z roku 1800. Do roku 1928 bola cirkevnou a vydržiaval ju gróf Károlyi. Po roku 1928 až do roku 1930 nebola škola udržiavaná a nachádzala sa v zlom stave. Dňa 18. marca 1930 prešla pod správu štátu.
V roku 1881 bola osada Ondrochov začlenená pod Mlynský Sek, kde zostala až do roku 1945. Od r. 1938 – 1945 boli obce začlenené do Maďarska. V roku 1945 ustupujúca nemecká armáda vyhodila most pri mlyne a zničené boli aj jeho stavidlá na rieke Nitre.
Osamostatnenie
Od roku 1945 až do roku 1960 bol Ondrochov politicko – administratívne samostatnou obcou. V roku 1951 bol Ondrochov osadou Mlynského Seku, v rokoch 1951 – 1960 samostatnou obcou.
Územie Sek sa spomína v roku 1267, keď si ho rozdelili šľachtici zo Seku (de Zeg). Bol to sídelný majetok sečiansko – bučianskej vetvy Hont – Pázmányovcov, z ktorého sa delením vyčlenil Malý a Veľký Sek. V chotári obce Veľký Sek vznikol Molmuzegh (Mlynský Sek). Prvá zmienka o obci je z roku 1379.
Do 15. storočia patril Szegiovcom a Šurianskemu panstvu, neskôr Stiborovcom, v 16. storočí Ezdeghyovcom. Koncom 16. storočia a začiatkom 17. storočia ho zničili Turci. V 18. a 19. storočí boli medzi majiteľmi Brunschwickovci, Bošňákovci, Motešickovci, Károlyiovci a iní.
Po vzniku prvej ČSR bola v obci štátna škola. Škola mala aj svoju knižnicu. Obyvatelia sa väčšinou živili prácou ako sezónni poľnohospodárski robotníci. Obdobie prvej ČSR bolo charakterizované nezamestnanosťou a vysťahovalectvom. V rokoch 1938 – 1945 bola obec súčasťou Maďarska. Výraznejší rozvoj obce nastal až po oslobodení obce Sovietskou armádou.
V roku 1950 sa založilo JRD. Z pamätihodností treba uviesť, že obec Mlynský Sek mala iba zvonicu a na cintoríne bola postavená socha svätého Jána Nepomuckého. V Mlynskom Seku stojí neogotický kaštieľ z roku 1903, ktorí dali postaviť Elekovci. Od 1. mája 1947 slúži pre sociálne účely. Od roku 1998 má obec samostatnú farnosť.
Zdroj: Wikipedia.org, lipova.eu Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Lipová – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….