Lajos Kassák

Lajos Kassák

Lajos Kassák ako čelný predstavitel avantgardného umenia v stredoeurópskom kontexte, známeho vydavateľa, redaktora, spisovateľa, umelca a revolucionára, ktorý stál vždy v prvých radoch revolúcie.

Životná púť Lajosa Kassáka je rozsiahla. Lajos Kassák sa svojou básnickou tvorbou zaradil medzi najvýznamnejších mad’arských básnikov.

Svojou umeleckou tvorbou sa zaradil k popredným moderným umelcom v Európe a svojím pokrokovým myslením a postojom k životu, človeku a jeho práci medzi popredných revolucionárov svojej doby.

Lajos Kassák sa narodil v Nových Zámkoch, tu žil do svojich 17 rokov. Na Lajosa Kassáka spomína naše mesto ako na osobnosť celoeurópskeho formátu.

Lajos Kassák

Lajos Kassák jubiluje

Knižnica Antona Bernoláka v Nových Zámkoch sa rozhodla pri tejto príležitosti vydať jeho personálnu bibliografiu v jazyku slovenskom i maďarskom. Jej ciel’om bolo bližšie priblížiť život a tvorbu nášho významného rodáka Lajos Kassák.

 

Lajos Kassák – Novozámčan

Lajos Kassák, ktorý svoje rodné mesto Nové Zámky opustil navždy ako 17 ročný sa k rokom detstva a mladosti vracia v spomienkach. Lajos Kassák rád spomína aj pri kaviarenských stretnutiach a besedách.

Učastníci sa pýtajú na roky jeho mladosti a on im rozpráva o tom, že sa narodil v Nových Zámkoch, o ospalom meste, kde bol zámočníckym učňom. Učastníkom približuje staré Nové Zámky, oživuje mŕtvych.

Lajos Kassák:

„ …už neviem presne kedy som odišiel odtial’, asi ako 14 ročný.

Spomínam na vysokú kostolnú vežu, na ulice, v ktorých majitel’ sódovkárne Porjesz prepravoval svojím neposlušným koňom vlastnoručne vyrobenú sódu.

Ale my – deti sme sa ani len neodvážili k nemu priblížiť, lebo to bol veľmi vysoko vážený človek …

Lajos Kassák zamýšľajúc sa pokračuje:

„ …myslím si, aj na mne sa osvedčuje, že nikto nemôže byť prorokom v rodnej zemi. Bez skromnosti môžem povedať, že z moderných spisovatel’ov v medzinárodnom meradle, mňa poznajú najviac, a moje doterajšie práce sú preložené do ôsmich jazykov.

Otázka je, či Novozámčania zostali ospalými, a či ja som sa stal takým bláznom, že odpútal som sa od nich bez pút, alebo ma zabudli – vynechali z ich života? Často myslím nato, že zorganizujem besedu vo svojom rodnom meste.

Ved’ predsa len, dobré by bolo pozrieť si to staré hniezdo, stretnúť sa s tým zbitým, vysmiatým alebo váženým človekom zoči voči, ale akosi som sa vždy vzdal tejto myšlienky.

Mám pocit, že Novozámčania hmlisto na mňa spomínajú, vedia, že mám dve nohy, dve oči a dve uši, jedným slovom tak trochu im podobným človekom som i ja. V žiadnom prípade by neverili, že čítajúc by som im vedel niečo zaujímavého povedať.

Ved’ oni sa o nič zaujímavé nezaujímajú, nechcú nič nového. Môže byť, že tak vzdialený som zlomysel’ný, môže byť, ale to je isté, že keby som rozprával o nich, tak ako ich l’úbim. Tak by som bol oveľa viac zlomysel’nejší. Voči tým som najprísnejší, koho najviac l’úbim …“

Lajos Kassák mal rád svoje rodné mesto, držal sa ho. Vypovedajú o tom jeho básne o rodnom meste, romány, v ktorých sa odohrávajú príbehy vsadené do tohto prostredia.

Nové Zámky nezabudli, vedeli a vedia o Lajosovi Kassákovi, ktorý sa pre Novozámčanov stal pojmom, osobnosťou európskeho formátu, ktorá si ich obdiv i úctu zaslúži.

Mesto si Lajosa Kassáka váži, mesto ho pri rôznych príležitostiach, hlavne pri životných jubileách do rodného mesta pozýva, elita mesta ho víta, a pracujúci občania tiež. Lajos Kassák rád sa s nimi stretáva a diskutuje.

Stretáva sa s mládežou, diskutuje o surrealizme s prezidentom Masarykom, navštevujú ho od nás umelci a spisovatelia, v Čechách vydávajú jeho autobiografiu život jedného človeka v preklade Magdy Reinerovej, v jazyku českom.

[symple_toggle title=“Lajos Kassák – Výročia“ state=“closed“]

1937 – 5O. výročie narodenia Lajosa Kassáka

• prichádza na pozvanie z Československa a má rad prednášok na tému: Moje literárne krédo, aj v Nových Zámkoch má prednášku
• pri ZO Csemadok pôsobí Mládežnícky klub Lajosa Kassáka

1967 – 8O. výročie narodenia Lajosa Kassáka

• mesto organizuje oslavy jeho narodenín, na ktoré žial’ pre chorobu nemôže prísť
• od Národného výboru mesta Nové Zámky dostáva Čestné uznanie, ktoré preberá jeho manželka

Jeho pamiatku chráni a pripomína aj:

• pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na budove bývalého gymnázia (kde študoval), na ulici Kassáka (teraz sídlo Združenej strednej školy dopravy a služieb)
• stála expozícia Lajosa Kassáka, ktorú tvorí 32 obrazov a grafík, vzácne knihy, časopisy a dokumenty (1940 – 1965) od Kláry Kassákovej, vdovy po umelcovi, výstava je sprístupnená v Galérii umenia, na Björnsonovej ulici v Nových Zámkoch (1986, 2004)

1987 – 100. výročie narodenia Lajosa Kassáka

• jeho pamiatku si uctili akciou Hommage á Kassák – 1987, iniciátorom bol Juraj Meliš, rodák z Nových Zámkov, ktorý listom oslovil niekol’kých českých a slovenských kolegov výtvarníkov, poetikov blízkych avantgardnému umeniu a požiadal ich, aby si grafikou, alebo maľbou o rozmere 60×60 cm uctili pamiatku moderného umelca, ktorý pochádza zo Slovenska, z Nových Zámkov. Na výzvu reagovalo 48 umelcov. Starostlivo zhromaždenú umeleckú kolekciu odovzdali na Konzuláte Mad’arskej l’udovej republiky v Bratislave ako dar Múzeu Lajosa Kassáka v Budapešti

• umiestnenie sochy – busty Lajosa Kassáka na Hlavnom námestí v Nových Zámkoch, autorom je Miklós Borsos, v súčasnosti je socha umiestnená v priestoroch Galérie umenia v Nových Zámkoch
• vydanie knihy Kassák Lajos: Érsekújvár /Nové Zámky/. Zostavovatel’ Ferenc Csaplár. Budapešť, Múzeum Kassáka 1992.

2002 – 115. výročie a 35. výročie úmrtia

• medzinárodný umelecký festival a výstavy v Bratislave, v Nových Zámkoch pod názvom – Kassák a Madi dnes

2006 – k blížiacemu sa 120. výročiu narodenia a 40. výročiu úmrtia

• odhalenie bronzovej sochy Lajosa Kassáka v Nových Zámkoch na pešej zóne – Korze na Banskobystrickej ulici, autorom je Tibor Szilágyi. Je to dar OZ Nové Zámky NAARDEN „duchovný most“ mestu Nové Zámky. Lajos Kassák je na prechádzke rodným mestom, zo zdvihnutým tzv. Kassákovským klobúkom zdraví Novozámčanov.[/symple_toggle]

Lajos Kassák – Vydavateľ

Lajos Kassák v roku 1915 zakladá ostro protivojnový časopis A TETT (ČIN), okolo ktorého sa zhromaždili pokrokoví spisovatelia: Komját, Lengyel, Barta, Révai a i. Vystúpenia tejto avantgardnej maďarskej skupiny na čele s Kassákom boli vyhrotenejšie antitradičné, výrazne generačné, programové a ideologické. BoIi to vystúpenia sociálne a socialisticky zmýšľajúcich a cítiacich I’udí.

V časopise boli uverejnené i články namierené proti monarchii, ktoré boli posúdené ako nebezpečné a prokuratúra vydávanie časopisu definitívne zakázala.

Lajos Kassák bol odhodlaný nevzdať sa svojho presvedčenia. V novembri 1916 zakladá nový literárny i umelecký časopis MA (DNEŠOK). Ako redaktor časopisu a čelný predstavitel’ avantgardného maďarského hnutia organizuje výstavy, literárne fóra, vydáva knihy.

Priestor dáva dielam J. Mattisa Teutscha, L. Tihanyiho, L. Gulácsyho‚ prezentuje obrazy, grafiky, sochy svetoznámych umelcov: V. Beneša, M . Pechsteina, P. Picassa ‚ U. Boccioniho ako i hudobné diela B. Bartóka, Z. Kodálya.

Toto krátke obdobie socialistickej revolúcie, bolo možné nazvať horizontom maďarského avantgardizmu po stránke ideologickej i teoretickej. Mad’arskí avantgardní umelci stáli v prvých radoch revolúcie. Ich teoretické úvahy, ako aj „umelecké výkriky“ plné pátosu i opojenia z revolúcie, boli v úplnej harmónii s ich občianskym postojom. V roku 1919 vydávanie časopisu v Mad’arsku zakazujú.

Vo vydávaní časopisu pokračuje vo Viedni, kde po páde Mad’arskej republiky rád emigroval v roku 1920. V tomto období vystupuje Kassák ako kultúrny politik, ktorý sa kriticky vyjadruje k politickej situácii v Mad’arsku a píše o experimentoch nového umenia vo všetkých kultúrnych oblastiach. Rozbieha vydávanie nového časopisu 2×2. Vyšlo jediné číslo tohto časopisu.

V novembri 1926 sa vracia do Budapešti. Prehodnocuje svoje vlastné estetické teórie a prejavuje sa ako ich zrelý realizátor – umelec.

V decembri rozbieha nový časopis Dokumentum (Dokument), ktorý sa stal fórumom surrealizmu. Jeho vydávanie po roku a pól sám zastavil, nakol’ko sa nestretol takmer so žiadnym ohlasom.

Pod názvom MUNKA (PRÁCA) zakladá v roku 1928 d’alší časopis, ktorý nebol ani tak literárny a umelecký, ako skôr spoločenský.

Zaoberal sa rôznymi otázkami od pedagogiky, spoločenských vied, filozofie až po umenie a za krátky čas si získal čitateľskú základňu, hlavne medzi odborárskymi robotníkmi a univerzitnými študentmi.

Tento časopis žil 10 rokov bez akejkol’vek vonkajšej podpory. Zanechal výraznú stopu v duchovnom živote mladých a prebudil ich záujem. V Maďarsku sa spustila tzv. ilegálna činnosť mládeže.

„Kníšu sa doráňané ohnivé steny, len do toho, dvíha sa prach z hrdzavej zeme tvrdej ako mäso, nosom, ústami, ušami načerpávam do seba drásajúci lomoz. Napája ma tečúce červené slnko, dlaňami uchopím praskajúce remene. Len do toho, nech sa moja sila rozprskne po vesmíre a v mojich žilách nech hučí, duní, preháňa sa závratný rytmus práce“ (KASSAK)

Kassák:

„Uprostred strádania a zápasov sme prežili dni a roky svetovej vojny a prišiel okamih oslobodenia. Pre mňa toto obdobie znamenalo, že som sa znova dostal k redaktorskej práci. Redigoval som oficiálny časopis Mad’arskej umeleckej rady pod názvom „Tvorba“.

Svojím zjavom, príspevkami a typografiou to bol absolútne moderný časopis. Ako propagačný materiál sme ho poslali do zahraničia a dostali sme v tejto súvislosti vel’mi pekné listy. Zračilo sa v nich prekvapenie nad tým, že v povojnovom Mad’arsku dokážu vyprodukovať takýto časopis.

V roku 1948 časopis zakázali. Do jeho redakcie som už dochádzal z Békásmegyeru, kde som pracoval, pretože môj budapeštiansky byt bol v ruinách a ja som sa musel vysťahovať. Boli to ťažké roky, navonok som sa stiahol z literárneho a výtvarného života.

Ale v podstate som nad’alej pokračoval vo svojej práci. Literárne som tvoril do písacieho stola a výtvarne som svoje obrazy obracal tvárou k stene“.

Lajos Kassák – Spisovatel’

Čelný predstavitel’ umeleckej avantgardy vojnového obdobia. Toto svetové umelecké hnutie bolo neobmedzené národnými, štátnymi a jazykovými hranicami.

Genéza maďarskej avantgardy je spätá s najprogresívnejšími politickými myšlienkami a triednym hnutím vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Bolo hostoricko-logickým dósledkom, že po páde Maďarskej republiky rád museli najangažovanejší predstavitelia avantgardy opustiť vlasť, keď chceli zachovať svoju existenciu.

1. Prvé obdobie od roku 1915 do mad’arskej komúny je pozoruhodné Kassákovou kultúrno-politickou publicistikou. Mad’arskej verejnosti sa predstavuje ako ničitel’ starých spoločenských i umeleckých konvencií.
2. Teoretik nového umenia, ktoré sa jeho zásluhou vel’mi skoro prenieslo do mad’arskej literatúry. Ďalej ako teoretický tvorca nového „životného ideálu„. V mad’arských reláciách autor definície „kolektívneho indivídua“ ako nového l’udského typu.
3. Druhé obdobie, ktoré spadá do krátkeho obdobia socialistickej revolúcie možno nazvať horizontom mad’arského avantgardizmu po stránke ideologickej i teoretickej. Vtedy stáli mad’arskí avantgardní umelci v prvých radoch revolúcie.
4. Tretie obdobie po roku 1919 do roku 1926 spadá väčšinou do emigrácie (Viedeň, Paríž) a charakterizuje ho opadnutie revolučnej vlny, únava, depresia aj v pokrokovom tábore. V tomto období vystupuje Kassák ako kultúrny politik, ktorý sa kriticky vyjadruje k politickej situácil v Mad’arsku a píše o experimentoch nového umenia vo všetkých kultúrnych oblastiach.
5. Štvrté obdobie, po návrate z emigrácie (1926) prehodnocuje Kassák vlastné estetické teórie a prejavuje sa ako ich zrelý realizátor umelec a to v oblasti výtvarnej, práve tak, ako aj v literatúre.

Jedným zo „základných kameňov viery v budúcnosť“ bol a zostal i Lajos Kassák, tvorca, teoretik i organizátor avantgardného umenia v Mad’arsku. Podarilo sa mu zhromaždiť okolo seba skupinu umelcov, ktorí svojím vzťahom k životu a k umeniu významne prispeli k vytvoreniu morálky, filozofie i estetiky avantgardy.

V Kassákovej poézii deštrukciu starej formy nahradzuje nová konštrukcia. Uvol’neným slovným spojeniam znovu vtláča pevný poriadok a zmysel, nerešpektuje štruktúru gramatiky, ale štruktúru celej básne.

V porovnaní so západoeurópskymi abstraktnými básnikmi nie je teda nikdy celkom iracionálny a už vôbec nie len deštruktívny.

Kassákove básne sú strohé, prísne konštrukcie, v ktorých sa forma i obsah vzájomne podmieňujú. Nemožno však poprieť, že sú tiež textami pre ucho. Zvláštnosťou je stavba jeho veršov, tzv. voľný verš.

Kassák je tým básnikom, ktorý svoj vzťah k I’ud’om nezapiera. Bol len prísnym, nezhovievavým sudcom druhých, ale aj samého seba.

Kassák ako básnik, ktorý sa pýta prečo žije, na čo je na svete, je stále znepokojovaný, nespokojný, stále v pohybe. Preto ani jeho videnie sveta nemôže byť strnulé, statické.

Kassákove básne sa rozrastajú v rieky myšlienok, vo forme vol’ných asociácií, ktorých reguláciu zabezpečuje prísna lyrika kassákovského verša. Jeho verš nie je ťažkopádny, ale ani l’ahký. Konštrukcia kassákovských básní je vertikálno-výšková.

Kassákova poézia je moderná práve civilným, nepatetickým prístupom ku komplikovanosti životných javov. Kassák sa stáva čoraz obľúbenejším spisovateľom. Popri básnickej tvorbe píše romány, poviedky novely, v ktorých sa prejavuje ako dobrý naturalistický spisovatel’, ktorý do hÍbky ukáže život ľudí práce.

[symple_toggle title=“Báseň L. Kassáka v preklade D. Okáliho“ state=“closed“]

Je to lámanie chleba nad dubovým stolom,
polovica mne, polovica tebe a s láskou spomíname na tých,
ktorí odišli z tejto zeme,
toto všetko sú len slová, nocou splašení
vtáci prchajú kdes´ do hlbočizných vôd
alebo na nekonečné polia,
márne ich posielam k tebe, ty spíš a vietor
vkĺza skulinou, aby ťa prikryl stínom a prachom na veky,
dotýkam sa ťa, ty však spíš ďalej, posol prichádza k tebe
cez mosty a ani jeho nevidíš, trebárs´je zo svetla a
obzory sa otvárejú pred jeho krokom,
v kolíske svojich dlaní ťa kolembám, vstaň, vstaň
jediný kvietku života,
ešte hodinu a vlaky odídu, ešte hodinu a tento dom
vychŕli zo seba zbierku našich spomienok,
čierne mraky sa zastavili na svojich prstoch,
nad mestom kývajú ako znavené zvieratá nebies,
čosi mám o tebe myslieť, veď som ti už všetko odpustil,
kto zoslal na mňa pochyby a zármutok, ktorý ma obklopuje,
nepamätám sa na udalosť, ktorá dokázala moju slabosť,
žena, ktorú som prvú stretol, ma pobozkala potom prepustila
bez toho, že som mohol viac na ňu pozrieť
na križovatke stojím už od večnosti a márne volám toho
koho by som sa chcel dotknúť,
hviezda nakúka ku mne, kým hviždí vietor a dážď
otĺka kvety stromov.[/symple_toggle]

Lajos Kassák – Umelec

Lajos Kassák sa prostredníctvom svojej tvorby stal priekopníkom umeleckého hnutia celoeurópskeho významu.

Patril k tej európskej umeleckej generácii, ktorá sa neuspokojovala s obmedzeným pohľadom na svet. Mnohí umelci tejto doby sa umelecky prejavovali v niektorých odvetviach umena súčasne /Jean Cocteau, Hans Arp, Vítezval Nezval /. Len tak si možno z časového odstupu uvedomiť veľký rezervoár síl tejto generácie.

Vo výtvarníctve najpozoruhodnejšie experimenty realizovala skupina umelcov Bauhaus, ktorej sídlo bolo najskôr vo Weimare a neskôr v Dessau.
Lajos Kassák úzko spolupracoval s výtvarníkmi Bauhausu, predovšetkým s László Moholy-Nagyom. Toto obdobie je významnou kapitolou vo vývoji Kassákových estetických názorov.

Lajos Kassák:

V roku 1921 som vytvoril svoje prvé konštruktivistické obrazy. Môj spoločenský postoj a umelecké presvedčenie sa formovalo na základe zákonov architektúry. Preto som svoje obrazy nazval obrazovou architektúrou. Nie náhodou‚ charakterizovalo ich hľadanie rovnováhy, čistota a exaktnosť.

Obrazová architektúra sa na nič nepodobá, nič nevyrozpráva, jednoducho jestvuje, podobne ako sú ohraničené mestá, oboplávatel’né moria a preblúditeľné lesy.

Vytvoril som typografické kombinácie, mám obrazy, ktoré ma lákajú k dadaistom, šiel som ich cestou. Potom nasledoval automatizmus snov a surrealizmus, s ktorým som cítil spriaznenosť, pretože rozprával aj o veciach vytušitel’ných, približoval veľkosť kozmu a v rámci neho aj náš život.

Vytvoril som dadaistické obrazy, robil som typografické kombinácie a koláže. Neviem, či mi to slúži alebo neslúži ku cti, ale isté je, že v 1922 som sa zaoberal aj divadelným výtvarníctvom.

Som človek inklinujúci k prírode a tam som sa ocitol priamo uprostred nej. Vplyv prírody sa začínal odzrkadlovať v mojich básňach i na mojich obrazoch.

Niežeby som zablúdil do naturalizmu, ale nechal som prírodu bezprostredne na seba vplývať. Toto obdobie sa nieslo v znamení cyklu lyrickejších, jemnejších vyznaní, ktoré tvoria približne stred mojej umeleckej dráhy.

Neobišiel ma ani úspech, moja práca sa stretáva s uznaním. Doma som známejší ako básnik, v zahraničí ako výtvarník. V zahraničí som mal vel’a výstav, moje obrazy sú inštalované v mnohých svetových múzeách.

O mne i svetoznámom Viktorovi Vasarelym vyšiel spoločný album, ktorý prináša šesť farebných obrazov odo mňa a šesť farebných obrazov od neho, odo mňa Manifest z roku 1922, od neho Manifest z roku 1960. Patril ku generácii, ktorá nasledovala po mne a tiež sa zaoberal konštruktívnym umením. Rozdiel medzi nami je len v tom, že ja reprezentujem stabilitu, on pohyb.

Stojím pred svojimi obrazmi, pred obrazmi, ktoré som priviedol na svet s veľkým úsilím, ale bez potu, v priaznivej hodine jedného z mojich priaznivých dní, vo svetle a tichu, tak vzdialený od všetkého, tak nedosiahnuteľný z reálneho sveta.

Trápila ma rovnaká túžba ako trápi panny, oťažievala vo mne tá istá nehybnosť, aká je v kameňoch, a predsa som pod vplyvom vábivých dial’av vzlietol k farbe, tvaru, línii, ktoré v sebe nesú moju nesmrteľnosť.

Teraz som tu, pred obrazom, ktorému chýba tak málo k dokončeniu. Sedím, zdá sa, akoby som oddychoval, ale o tom nemôže byť ani reči.

Zmocňuje sa ma napätie, vediem dialóg so svojím obrazom. Položím otázku, obraz odpovedá. Povie mi, akú neúplnosť na sebe, v sebe cítí. Nato mu ja odpovedám tak, že vezmem štetec, pokúsim sa ho utíšiť a zdokonaliť obraz. Je to vel’mi zaujímavý spôsob práce.

Stotožňujem sa so svojím obrazom a dokážem sa uspokojiť iba vtedy, ked’ ma k sebe pustí a ja sa k nemu dokážem priblížiť. On je ja, ja som on. Obraz sa od mňa neodpúta, obraz ma prezentuje“

 

[symple_toggle title=“Lajos Kassák – Chronológia života“ state=“closed“]

1887 (21. marca)

• narodil sa v Nových Zámkoch (Slovensko)

1900 – 1903

• zámočnícky učeň
• kovorobotník
• vo voľnom čase maľuje krajinky a zátišia

1904 – 1907

• – odchod do Budapešti (Maďarsko)
• – kovorobotník, pracuje vo viacerých strojárenských spoločnostiach
• – zapája sa do robotníckeho hnutia
• – sebavzdeláva sa, veľa číta
• – organizuje štrajky
• – stáva sa nezamestnaným
• – začína písať básne

1908

• – oboznamuje sa s básnickou tvorbou Adyho, Kosztolányiho, Babitsa a Juhásza
• – vychádza jeho prvá báseň
• – žije s Jolanou Simonovou

1909

• – cez Rakúsko, Nemecko a Belgicko odchádza
• do Paríža
• – oboznamuje sa s európskym umeleckým a
• spoločenským svetom
• – píše básne
• – v Nemecku sa dostáva do konfliktu so zákonom,
• ako nebezpečný anarchista je vypovedaný z krajiny
• – v decembri sa vracia do Budapešti

1910 – 1911

• – časopisy ako Független Magyarország (Nezávislé Maďarsko) a Népszava (Hlas ľudu) uverejňujú jeho básne a novely
• – v Nových Zámkoch mu umiera otec

1912

• – dopisuje svoj román Misilló királysága (M.Kráľovstvo), ktorý vyšiel v roku 1918
• – vychádza jeho novela Életsiratás (Oplakávanie života)

1913

• – oboznamuje sa s výtvarným umením futuristov a expresionistov
• – napíše novelu Anarchistatemetés (Anarchistický pohreb)
• – zaujíma sa o drámu
• – vychádza jeho divadelná hra Fehér Éjszakák (Biele noci)

1914

• – vychádza jeho kniha Isten báránykái (Ježišove ovečky), ktorá obsahuje tri jednodejstvové hry
• – nadväzuje spojenectvo s Lajosom Gulácsym
• – stáva sa členom jednej antimilitaristickej skupiny
• – kritizuje európske sociálno-demokratické strany za ich politiku, ktorou podporujú vojnu
• – píše básne o vojne

1915

• – vychádza jeho prvá básnická zbierka Eposz Wagner maskjában (Epos vo W. maske)
• – zakladá časopis Tett (Čin)
• – organizuje hnutie

1916

• – v auguste vychádza medzinárodné číslo časopisu Tett (Čin) – (1915 – 1916)
• – v októbri vydávanie časopisu kvôli nebezpečnému obsahu zakazujú
• – v novembri vydáva nový časopis Ma (Dnešok)

1917 – 1918

• – vydáva antológiu Új költők (Nový básnici)
• – stáva sa čelným predstaviteľom maďarského avantgardného hnutia
• – organizuje výstavy, literárne fóra, vydávania kníh
• – vychádzajú jeho novely Egy szegény lélek megdicsőűlése és még 7 novella (Oslava jednej chudobnej duši a ešte 7 noviel) a Khalabresz csodálatos púpja (K. podivuhodný hrb)
• – stáva sa členom Vörösmartyho akadémie

1919

• – vychádza jeho próza Tragédiás figurák (Tragikomické figúrky) a básnická zbierka Hirdetőoszloppal (S oznamovacím stĺpom)
• – stáva sa členom Maďarskej republiky rád
• – pracuje v Národnom výbore pre verejné školstvo
• – je členom Direktória spisovateľov
• – podporuje diktatúru proletariátu
• – pád Maďarskej republiky rád

1920

• – emigruje do Viedne
• – vydáva básnickú zbierku A máglyák énekelnek (Hranice spievajú)
• – vydáva naďalej časopis MA (Dnešok)

1921

• – vychádza jeho básnická zbierka Világanyám (Svet, mať moja) a novela A novellás könyv (Kniha noviel)
• – napíše epos A ló meghal a madarak kirepülnek (Kôň umrie, vtáky sa rozletia)
• – vybuduje široký okruh stykov s európskymi avantgardnými hnutiami
• – vypracuje teóriu programu maďarského konstruktivizmu

1922

• – vychádza jeho mapa akvarelov Képeskönyv (Obrazová kniha) a album kresieb Durmapa (D. album)
• – v spolupráci s László Moholy-Nagyom vydáva antológiu Új művészek (Noví umelci)
• – zakladá časopis 2×2
• – cestuje do Československa, navštívi Prahu, Košice

1923

• – vychádza jeho výber básní a grafík preložený do nemeckého jazyka, ďalej nová básnická zbierka

1924

• – vydáva antológiu básni pod názvom 1924
• – navrhuje plagáty a drobnú tlač
• – noviny Nyugat (Západ) uverejňujú úryvky z jeho autobiografie Egy ember élete (život jedného človeka)
• – vo viedenskej Würthle galérii (Rakúsko) má 1. výstavu
• – v berlínskej Sturm galérii (Nemecko) má 2. výstavu
• – zúčastňuje sa medzinárodnej spoločnej výstavy Moderní umelci v Bukurešti (Rumunsko)
• – vydávanie časopisu Ma (Dnešok) je v Maďarsku zakázané

1926

• – vychádza jeho básnická zbierka Tisztaság könyve (Kniha čistoty)
• – zakladá nový časopis Dokumentum (Dokument)

1927

• – vychádzajú prvé tri diely autobiografie Egy ember élete (život jedného človeka) (1927-1939)
• – pre nedostačujúcu odozvu sám zastavuje ďalšie vydávanie časopisu Dokumentum (Dnešok) (1926-1927)
• – vystavujú jeho diela na medzinárodnej výstave umeleckej reklamy v mannheimskom Kunsthalle (Nemecko)

1928

• – vystavuje v budapeštianskej Mentor galérii
• – zakladá časopis Munka (Práca)
• – organizuje hnutie, ktoré sústreďuje ľavicovo pokrokovo zmýšľajúcich spisovateľov, umelcov, študentov a pracujúcu mládež
• – jeho práce uverejňujú viaceré noviny a časopisy

1929

• – vychádza jeho román Marika, énekelj (Marika, spievaj) a Angyalföld (názov budapeštianskej robotníckej štvrte)
• – cestuje do Bratislavy a Nových Zámkov, kde na jeho počesť organizujú autorský večer

1930

• – je aktívnym členom spoločenského, kultúrneho a umeleckého života

1931

• – vystavuje v amsterdamskom Stedelijk múzeu (Holandsko)
• – vychádza jeho zbierka 35 vers (35 básní), román Megnőttek és elindulnak (Vyrástli a rozídu sa)

1932

• – kvôli básni Szolgálók élete (život sluhov) je zahájené trestné stíhanie voči jeho osobe
• – je omilostený
• – vychádza román Munkanélküliek (Nezamestnaní)

1933

• – cestuje do Bratislavy, kde hrajú jeho drámu Gorkij, spoluautor hry Józseff Nádass, a hru A viharmadár (Vták víchrice)
• – vychádza zbierka poviedok Menekülők (Utečenci), román A telep (Usadlosť) a dielo Napjaink átértékelése (Prehodnotenie súčasnosti)

1934

• – vychádza román Az utak ismeretlenek (Cesty sú neznáme)
• – za protispoločenskú literárnu činnosť zahajujú voči jeho osobe trestné stíhanie

1935

• – cestuje do Bratislavy, prednáša
• – vychádza básnická zbierka Földem, virágom (Zem moja, kvet môj)

1936

• – za zväzok Kommün z autobiografickej knihy Egy ember élete (život jedného človeka) je odsúdený na mesiac väzenia a tri roky nesmie byť aktívny vo veciach verejných
• – vychádza román Akik eltévedtek (Tí čo zablúdili) a zbierka poviedok Három történet (Tri príbehy)

1937

• – Hudobná akadémia organizuje autorský večer na počesť jeho 50. výročia narodenia
• – cestuje do Československa, kde má rad prednášok pod názvom Irodalmi pályafutásom (Moja literárna dráha)
• – vychádza básnická zbierka Ajándék az asszonynak (Dar žene) a zozbierané listy Anyám címere (Matkin erb)

1939

• – jeho diela vystavujú v parížskej Charpentier galérii (Francúzsko)
• – vychádza román Egy kosár gyümölcs (Košík ovocia) a básnická zbierka Fújjad csak furulyádat (Hraj ty len na tej svojej fujare)
• – je nútený ukončiť ďalšie vydávanie časopisu Munka (Práca) (1928 – 1939)
• – je znovu odsúdený

1940

• – vychádza román Azon a nyáron (Vtedy v lete) a a básnická zbierka Sötét egek alatt (Pod tmavými oblohami)
• – stáva sa korešpondentom Kelet népei (Ľud východu)
• – publikuje v novinách Magyar nemzet (Maďarský národ)
• – svojím rukopisom prispeje k vydaniu kalendára Szellemi Honvédelem Naptára (Duchovný vlastenecký kalendár) a antifašistickej antológie Írok a viharban (Spisovatelia vo víchrici)
• – žije s Klárou Kárpáti
• – na 2 mesiace je uväznený
• – vo svojich novinových článkoch protestuje proti príprave tretieho židovského zákona, proti jeho ustanoveniam

1941 – 1942

• – vychádza básnická zbierka Szombat este (Sobota večer), romány Egy emlék hálójában (V pasci spomienky), Virág Balázs (Kvet B.) a Hídépítők (Stavitelia mostu), zbierka poviedok Emberek, sorsok (Ľudia, osudy)
• – pripravuje rad reportáží o maďarských výtvarných umelcoch, ktoré vydáva pod názvom Vallomás tizenöt művészről (Výpoveď o pätnástich umelcoch)

1943

• – publikuje v časopise Új idők (Nové časy)
• – vychádzajú romány Egy álom megvalósul (Splní sa jeden sen), Karácsonyiék (Karáčoniovci), Dráma az erdőben (Dráma v hore) a Közelgő viharok (Blížiace sa víchrice)

1944

• – z čias nebezpečenstva a obliehania Budapešti píše denník, ktorý vydáva pod názvom Kis könyvhaldoklásunk emlékére (Malá kniha na pamiatku nášho umierania)

1945

• – až po vojne, v novom kultúrno-verejnom živote a prostredí sa mu dostáva uznania a nových úloh
• – je redaktorom znovu vydávaného časopisu Új idők (Nové časy)
• – stáva sa členom Spolku novinárov, vedenia Maďarského spolku spisovateľov, Literárneho odborného zväzu – výboru maďarských umelcov, spolupredsedom maďarského PEN clubu
• – otvára výstavy, usporadúva literárne prednášky a prednášky o výtvarnom umení

1946

• – ožení sa s Klárou Kárpáti
• – ku Dňu knihy vychádza jeho zozbieraná zbierka básní
• – stáva sa vedúcim úradu na Ministerstve verejného školstva a náboženstva

1947

• – je ocenení Diplomom Baumgartena a Pamätným listom Mikszáta
• – dostáva ocenenie od Hudobnej akadémie, ktorá organizuje autorský večer pri príležitosti 60. výročia jeho narodenia, vydávajú jeho pamätnicu Hatvan év (Šesťdesiať rokov), vydajú jeho zozbierané básne
• – vychádza jeho štúdia Képzőművészetünk Nagybányától napjainkig (Naše výtvarné umenie od N. po súčasnosť)
• – rozbieha vydávanie časopisu Alkotás (Tvorba)
• – stáva sa členom výboru pre umenie pri Sociálno demokratickej strane
• – rediguje kultúrny časopis Kortárs (Súčasník)

1948

• – vychádza jeho zbierka Dal a kenyérről (Pieseň o chlebe), romány Egy lélek keresi magát (Duša sa hľadá) a Mögötte áll az angyal (Za ním stojí anjel)
• – v Národnom divadle hrajú jeho divadelnú hru És átlépték a küszöböt (A prekročili prah)
• – stáva sa poslancom Maďarského parlamentu
• – stáva sa členom Maďarskej robotníckej strany
• – časopisy Alkotás (Tvorba) a Kortárs (Súčasník)
• zanikajú

1949

• – vychádza básnická zbierka Szegények rózsái (Ruže chudobných)
• – venuje sa umeleckej tvorbe – kreslí a maľuje
• – píše básne pre deti
• – žije v Békásmegyeri

1951

• – umiera jeho matka

1953

• – vo Zväze spisovateľov ho obviňujú za predchádzajúcu politickú činnosť
• – vylučujú ho z Maďarskej robotníckej strany

1954

• – presťahuje sa do Budína

1955

• – píše denník pod názvom Szénaboglya (Kopa sena)

1956

• – znovu ho zvolia do vedenia Zväzu spisovateľov
• – vydávajú jeho výberovú zbierku básní
• – vypukne revolúcia

1956

• – budapeštianske boje zväčňuje v básňach a v obrazoch

1957

• – stáva sa členom Spolku maďarských výtvarných a priemyselných umelcov
• – vystavuje v budapeštianskej Galérii Istvána CsókU, v Národnom salóne, v Székesfehérvári v Múzeu Istvána Királya, v Ostrihome v Mestskej knižnici Bálinta Balassu
• – pod názvom Boldogtalan testvérek (Nešťastní bratia) vychádza jeho výber poviedok
• – nastáva nové obdobie v jeho básnickej a umeleckej činnosti

1958

• – vychádza zbierka Költmények, rajzok (Básne, náčrty)

1960 – 1961

• – vydávajú jeho zbierku poviedok Mélyáram (Spodný prúd)
• – vystavujú jeho diela v Paríži v Galérii Reného Denisa (Francúzko)
• – vychádza jeho a Vasarelyho spoločný Album grafík

1962

• – je vykázaný z verejného a spoločenského života, pohybuje sa v uzavretom kruhu
• – v klube Zväzu maďarských spisovateľov má autorský večer a vystavujú jeho najnovšie maľby
• – vydávajú jeho zbierku básni Szerelem, szerelem (Láska, láska)
• – o jeho románe Az Angyalföld (názov budapeštianskej robotníckej štvrte) Gyúrgy Révész podľa scenára Miklósa Hubaya, nakrúti film, ktorý zožal veľký úspech na Medzinárodnom filmovom festivale v Mar del Plate (Argentína) a bol ocenený Veľkou cenou poroty a Cenou Medzinárodného spolku filmových kritikov

1963

• – znovu vystavuje v Galérii Reného Denisa v Paríži – v Bruseli (Belgicko) vychádza pod názvom Hommage a Kassák jeho výber básní vo francúzskom jazyku
• – vychádza zbierka básní Vagyonom és fegyvertáram (Môj majetok, moja zbrojnica) a román Az út vége (Koniec cesty)

1964

• – jeho diela vystavujú na medzinárodných spoločných výstavách, vo francúzkom Saint-Étienne, v Umeleckom múzeu, v Bratislave v Galérii Malé javisko
• – vychádza básnická zbierka A tölgyfa levelei (Listy z duba)

1965

• – za básnickú tvorbu je ocenený Cenou Kossutha
• – vychádza zbierka básní Mesterek köszöntése (Pozdrav majstrov)
• – vystavuje v nemeckom Münchene v Galérii Klihm a v poľskom meste Elblag v Mestskej galérii
• – Múzeum moderného umenia v Paríži kupuje od neho obraz a taktiež Mestské múzeum mesta Eliath v Izraeli, jeho obraz vlastní Múzeum súčasného umenia v Locarne, v Bazileji (Švajčiarsko) vydávajú album z jeho linorytov
• – v Maďarsku vydali politické rozhodnutie, podľa ktorého môže vystavovať v štátnych inštitúciách len na vlastné náklady

1966

• – výstavy má v nemeckom Kölne v Galérii Tobies et Silex, v talianskom Turíne v Galérii Viotti, v rakúskom Zürichu v Kunsthalle a vo francúzkom Paríži v Múzeu moderného umenia, rakúska Viedeň, Múzeum 20. storočia kupuje od neho obraz -pracuje na odbore pre výtvarné umenie v Spolku maďarských umelcov

1967

• – z príležitosti 80. výročia narodenia je ocenený štátnou cenou – Cenou Maďarskej republiky
• – usporadúva výstavu v Budapesti, organizuje autorský večer
• – jeho diela vystavujú v Paríži

1967 (22. júla)

• – zomiera v Budapešti

[/symple_toggle]

 

Zdroj: wikipedia.org

---

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..