Kamenín – Nové Zámky Okolie

Kamenín je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána z roku 1755. Počet obyvateľov je 1563, z toho vyše 90% maďarskej národnosti. Obyvatelia obce Kamenín maď. Kéménd sú tradične vinohradníci.

Obec Kamenín má 1563 obyvateľov, z toho 1424 s maďarskou, 105 so slovenskou národnosťou. Rozloha obce Kamenín je 2805 hektárov, z toho 2191 hektárov je poľnohospodársky využiteľná pôda. Najvyšším bodom obce Kamenín je Várhegy, ktorý strmo spadá do Hronu.

Podľa niektorých zdrojov tu bola pohanská pevnosť postavená zo zeme založená avarmi. Predchádzajúcou lokalitou obce bol hon s názvom Pusztafalu.

Kamenín žil čulý kultúrny život. Ako príklad uvediem krúžok čítania, Zbor Dobrovoľných Hasičov. Jeho členovia naštudovali a prednášali divadelné hry. Po II. svetovej vojne sa do kultúrneho diania zapája aj CSEMADOK.

Dlhoročnú tradíciu má aj futbal, futbalový klub aj napriek zlým ekonomickým podmienkam funguje. Známym ľudovým krojom dediny je krátka sukňa, tzv. kurta-szoknya, ktorú nachádzame aj v ďaľších šiestich okolitých dedinách.

Dnes sa nosí už len počas folklórnych slávností. Ľudovým tancom je tzv. „sallai verbunk“. V regióne vládol v minulosti čulý obchodný ruch. Z hôr sem privážali drevo na stavbu, hrnčiarsky tovar a ovocie; z nížin obilniny a zeleninu.

Významný bol aj chov hospodárskych zvierat. Kamenín bol významným obchodným miestom s hospodárskymi zvieratami.

Kamenín – Nové Zámky Okolie

Obec má vynikajúce zemepisné položenie, preto je aj výborným miestom na pestovanie obilnín. Kedysi sa tu pestovelo aj konope. Svedčí o tom aj pomenovanie lokality ne brehu Hrona: Kenderláb (z maď. kender = konope).

V meandri rastie mnoho vŕb, prútie slúžilo ako vynikajúca surovina na výrobu prútených košíkov. Na ľavom brehu Hrona na kopcoch rastú topoľové a agátové háje. Poskytovali dedinčanom drevo na kúrenie, na výrobu pracovných nástrojov a na výrobu tĺkov do viniča. Agátové háje boli užitočné aj pre včelárov. Rieka Hron bola využívaná tiež mnohostranne: jej hojná zásoba rýb je žiaľ už len minuloťou.

Cez most ponad Hron sa dostaneme ku kopcovitej oblasti – do tzv. Iszomfalu. V tunajších viničoch pestujú aj ovocie. Obec Kamenín patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Kamenín: Oficiálna stránka obce

[symple_googlemap title=“Kamenín – Nové Zámky okolie“ location=“Kamenín, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“10″ height=250]

 

Južne od obce Kamenín sa nachádza chránená krajinná oblasť Sósok. V Kameníne je železničná stanica, pošta, zdravotné stredisko, kde ordinujú dvaja odborní lekári, detský lekár a zubár. Patrí k tomu samozrejme aj lekáreň.

V obci sa nachádza základná škola s vyučovacím jazykom maďarským s ôsmymi triedami a s vyučovacím jazykom slovenským so štyrmi triedami, ďalej kultúrne stredisko, knižnica a športové ihrisko. V roku 1957 sa v obci na druhý pokus založilo poľnohospodárske družstvo.

V roku 1970 v ňom stále pracovalo 43,7 percent práceschopných obyvateľov. Dnes sa tu vyrába za veľmi tvrdých podmienok. Okrem niekoľkých predajní sú to poľnohospodári a záhradníci pestujúci kvety. Nachádza sa tu však jedno zriedkavé remeslo: malovýrobná huta. Nedávno tu otvorila svoju malú prevádzku novozámocká pekáreň.

Kultúrne a historické pamiatky obce Kamenín

• Rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Pána
• Pamiatka dvoch svetových vojen
• Veľký kríž v kostolnom parku
• Socha Svätého Vendelína
• Socha Panny Márie
• Pamätná tabuľa obetí II. svetovej vojny
• Dialekt obce Kamenín – špeciálna odnož plaveckého dialektu.
• Ľudová výstavba

V obci Kamenín sa máme možnosť zoznámiť aj s niekoľkými zemepisnými názvami. VÁRHEGY – najvyšší bod obce. Pôvodne tu bola pohanská pevnosť postavená zo zeme. SÁRI-PATAK – Medzi Kamenínom a Bíňou – nachádzalo sa tu viacero mlynov.

• PATÁCSOK – dnes orná pôda a lúky s tŕstím, chránená krajinná oblasť.
• BÁNOM – novozaložený vinič, v minulosti vinič magnátov, ktorí ju kúpili, neskôr však kúpu oľutovali.
• PUSZTAFALU – kedysi sa tu nachádzala obec, neskôr ju obyvatelia opustili.
• ÖRDÖNGÖSÖK – južná strmá strana hory.
• SZIGET – ostrov na Hrone južne od mosta, v minulosti tu mlelo viacero mlynov.
• PÁRISI-CSATORNA – svoje meno dostala od inžiniera-hydrológa, ktorý sa volal París.

Prví osadníci, ktorí prišli do okolia Kamenína, používali okrem nástrojov zo zvieracích kostí a parožia jeleňov už aj nástroje z kameňa. Zhotovovali si akési šiatre, či chatrče. Neolitický človek už choval domáce zvieratá, obrábal pôdu a lovil ryby Harpúny. Začal pracovať aj s hlinou.

Pripravoval si z nej nádoby, ozdobné predmety a pod. V okolí Kamenína sa na mnohých miestach našli nástroje z parožia alebo kostí, hrubšie opracované nástroje z paleolitu, či jemnejšie opracované nástroje z neolitu.

V období okolo 400 – 300 rokov pred naším letopočtom prichádzali do tejto oblasti Kelti. Vedeli už spracovať bronz a neskôr aj železo. Stopy bronzovej kultúry v tejto oblasti často nachádzame aj vo forme rôznych náradí, ktoré sa používali na obrábanie pôdy. Pestovali pšenicu, proso, ale aj vínnu révu.

Boli prvými zakladateľmi viníc na tomto území. Jeden z ich kmeňov, avariskovia, používal už aj peniaze a sám si ich vedel aj raziť. Kelti v období rozširovania Rímskej ríše boli nútení opustiť oblasť stredného Dunaja.

Z ich hrobov, odokrytých archeológmi, pochádza veľa keramických predmetov, prsteňov, náramkov, náhrdelníkov a iných cenných predmetov. Nálezisko v Kameníne sa nachádza na východ od železnice, na pravom brehu Hrona. Rozširujúca sa Rímska ríša si vytýčila za cieľ podmaniť Panóniu a touto úlohou bol poverený Oktavián roku 40 pred n.l.

Vyvolala to potreba kontroly suchozemskej cesty z Ríma do Dácie a na Balkánsky polostrov. Obyvatelia Panónie a Dalmácie sa proti Rimanom búrili. Nakoniec roku 11 pred n.l. Tiberius, neskorší cisár, bojoval proti obom národom a podmanil si ich oblasti, ktoré sa pod menom Illiricum stali rímskou provinciou s cisárskym guvernérom.

Horná časť Panónie bola pre Rím dôležitá a na jej severnej hranici si vybudovali početné pevnosti (Limes), v ktorých táborili rímske légie. Na ľavej strane Dunaja boli predmostia, s menšími kastélmi (strážnymi vežami). Rovina, rozprestierajúca sa na pravom brehu Dunaja, sa končila pri Ostrihome, pri ústi Hrona.

Tu sa začína kopcovitý, hornatý terén. Stál tu castel Anabum, či Anavium castellum, známy aj ako Odjabum. Toto územie má dôležitú strategickú polohu. Proti Kvádom, ktorí sa neustále búrili a sídlili medzi Moravou a Hronom, tiahol roku 173 cisár Marcus Aurelius.

Podľa opisu Rimanov boli Kvádi v početnej prevahe, no napriek tomu zvíťazili rímski legionári. Dopomohol im k tomu zázračný meteorologický zjav – letný lejak spustil na obkľúčených Rimanov osviežujúci dážď a na Kvádov ľadovec.

O tejto bitke písal aj cisár a odohrala sa pravdepodobne blízko Kamenína. Tam, kde sa končili kvádske hranice smerom k Jazygom, stoja dodnes dva prastaré valy. Jeden z nich sa tiahne pozdĺž Hronu medzi Kamenínom a Bíňou až po Novú Boršu, druhý chránil líniu Ipľa od Helemby a Sobu až po Banskú Štiavnicu.

Syn Marca, Commodus, stiahol svoje légie z pravého brehu Dunaja a opevnenia sa dostali do rúk barbarom. Za cisára Maximina Thraxa (r. 235 – 238) sa légie definitívne museli stiahnuť pred vpádom Gótov a takto Panóniu obsadili barbari.

Húni sa roku 433 pokúsili usadiť sa na tomto území natrvalo, ale po smrti Attilu roku 453 sa podmanené národy vzbúrili a pri potoku Nedao – Nedad zvíťazili vo veľkej bitke, v ktorej padlo približne 30 tisíc Húnov. Z obdobia húnov sa nám zachovalo len málo správ.

Avari vpadli na toto územie roku 568 pod vedením panovníka Bajana. Slovania, ktorí sa usadili na území spustošenom vojnami, boli hlavne poľnohospodármi. Boli prístupní kresťanskému vierovyznaniu. Biskup Virgilius poslal do tejto oblasti misionárov (r. 745 – 784), aby hlásali kresťanstvo.

Tunajší obyvatelia prijali kresťanskú vieru v časoch cyrilometodejskej misie v roku 863. V obytnej veži rímskej pevnosti Solva sa po príchode Maďarov roku 973 usadil ich panovník Gejza. Pevnosť stála na území dnešného Ostrihomu.

Obec Kamenín je jednou z najstarších obcí historickej Ostrihomskej župy. Jej prvými majiteľmi boli ostrihomskí kanonici. V roku 1183 kanonici rozhodli predali majetky comesovi (grófovi) Farkasovi v Camendi. Dostal tak majetok v blízkosti panovníckeho sídla pri Hrone, v chotári Kamenína a Bíne.

Spísali vtedy aj kúpno predajnú zmluvu, ktorá je zároveň najstarším dokumentom, výpisom z matriky obce. Uložená je v Štátnom archíve Maďarskej republiky. Potomkom tohto rodu bol aj comes Amade, ktorý pred rokom 1217 založil v Bíni rád premonštrátov.

Za vlády Matúša Čáka obsadil jeden z jeho hodnostárov Ryšavý Bede Kamenín a ostatné obce arcibiskupa, vymáhal od poddaných poplatky a mnohých aj zabil. V rokoch 1330 – 1349, za arcibiskupa Csanáda Telegdiho, sa majetky dostali opäť do ich vlastníctva a noví majitelia napravili spôsobené škody.

V roku 1346 sa majetky arcibiskupa v sporoch ohraničili. Vojnou s Turkami roku 1552, po ktorej obsadili Turci hrad Drégely väčšinu miest, sa bez väčšieho odporu podstatne rozrástli podmanené oblasti. Podľa súpisu daní od 17. decembra 1552 do decembra 1553 medzi mestá a obce, patriace k Ostrihomskému sandžaku, patril aj Kamenín, ktorý mal v tom čase 25 domov.

V rokoch 1559 – 1561 vykonal primas Mikuláš Oláh vizitáciu v cirkevnej stolici. Podla daňového súpisu sandžaku bolo v roku 1570 v Kameníne 77 obyvateľov mužského pohlavia a 30 domov. Kamenín bol v roku 1704 majetkom Bottyána. Roku 1708 vyrúbili dane aj v Kameníne, aby mohli udržiavať kurucké stráže.

Roku 1715 mala obec 46 poddaných, 11 želiarov a 4 obyvateľov rôzneho povolania. V zápise z vizitácie v roku 1732 sa uvádza: „Kostol aj s vežou je postavený z kameňa, kazateľnica a chór s organom sú z dreva. Sú v ňom lavice, tri oltáre a spovedeľnica.

Farárom je Paulus Rudinszky, hovorí po maďarsky, slovensky a čiastočne po nemecky. Učiteľ je Ferencz Ugróczi. Budova školy nie je vyhovujúca, preto ju treba opraviť. Majú 10 žiakov, od ktorých vyberajú štvrťročne po 25 denárov. Učiteľ hovorí po maďarsky, nemecky a po slovensky.“

O zaplatení daní je aj listina s obecnou pečiatkou, uložená v archíve Komárňanskej župy. V roku 1827 mal Kamenín 1062 obyvateľov. Blízko dediny vedie cez rieku Hron most. V lete roku 1831 pustošila ľudí cholera vo väčšej časti Ostrihomskej župy. Podľa sčítania ľudu bolo v roku 1850 v Kameníne 1207 obyvateľov.

V roku 1914 vypukla I. svetová vojna, ktorá trvala do roku 1918. Koniec vojny znamenal rozpad Rakúsko – Uhorska. 28. októbra 1918 vznikla Československá republika. Nový štátny útvar Čechov a Slovákov narušil dovtedajšie pomery aj v Kameníne.

Pol roka po skončení vojny vypuklo v Maďarsku povstanie Béla Kuna. Vojská Republiky rád prekročili už v apríli 1919 Dunaj a obsadili oblasti južného Slovenska. Proti maďarským oddielom bojovali oddiely československých legionárov. Prvé boje sa odohrali medzi 8. a 27. aprílom 1919.

Maďarské oddiely obsadili Parkan a jeho okolie a postupovali ďalej do vnútrozemia Slovenska. Na okolí Kamenína a Svodína sa odohrávali kruté boje, pri ktorých padlo veľa maďarských a československých vojakov. 1. 6. 1919 maďarská armáda ustúpila na územie Maďarska a po ústupe vyhodila v Parkane most cez Dunaj do vzduchu.

Podla sčítania obyvateľstva v roku 1930 mal Kamenín 2027 obyvateľov. Ďalšia veľká politická zmena sa udiala roku 1938: na konferencii vo Viedni si veľmoci rozkúskovali Československo. Po obsadení Kamenína sa životná úroveň obyvateľstva prudko znížila.

II. svetová vojna situáciu iba zhoršila, lebo dedinské roľníctvo nebolo schopné vyprodukovať toľko poľnohospodárskych produktov, koľko si vyžadovali štátne dodávky. Vojenské operácie v decembri 1944 zasiahli aj okolie Kamenína.

Zimná operačná situácia sa vyvinula tak, že na pravom brehu Hrona sa umiestnili sovietské vojská, nemecké a maďarské vojská zasa zaujali postavenia na jeho ľavom brehu. Po mnohých útokoch a operáciach, napriek húževnatému odporu nepriateľa, koniec decembra priniesol úspech: 13. 2. 1945 bola oslobodená Budapešť a 25. 3.1945 sa začala ofenzíva, ktorá zatlačila Nemcov až ku Bratislave.

Kamenín bol oslobodený 27.3.1945. Ulice boli plné mŕtvych vojakov hrdinskej Červenej armády a ich telá boli pochované v spoločnom hrobe Neznámeho vojaka. Po oslobodení sa obyvatelia ihneď pustili do obnovy svojej dediny. V prvom rade bol postavený most cez Hron.

V roku 1947 deportovali z dediny 120 rodín, väčšinu z nich poslali do Čiech. Tieto rodiny sa však vrátili, tak že 18. 10. 1948 bolo 117 deportovaných rodín opäť vo svojich domovoch.

  Zdroj: Wikipedia.org, kamenin.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0

---

Kamenín – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.