Jasová je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Jasová je rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca z roku 1938 a na cintoríne kaplnka sv. Michala Archanjela datovaná ešte do románskeho obdobia.
erb obce
Kronika obce Jasová v okrese Nové Zámky, bola založená v mesiaci júl 1958 s retrospektívou na historické obdobia od vývinu samotnej obce. Obec Jasová v predošlých obdobiach histórie svoju kroniku nemala, a preto potrebný materiál na jej spracovanie bol čerpaný z rozličných a vierohodných prameňov a dokumentačných materiálov.
Obec Jasová patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Jasová: Oficiálna stránka obce
Kronika bola zpracovaná z iniciatívy predsedu MNV Imricha Vörosa a tajomníka MNV Ľudovíta Smolenického, ktorí s veľkou ochotou pomáhali autorovi historických statí pri zbieraní materiálov. Pramene spracoval a zapísal Ján Mravík, pracovník okresného národného výboru v Nových Zámkoch, nar. v roku 1923 v Topoľčiankach, okres: Zlaté
Moravce s tým úmyslom, že ako člen vlastivedného krúžku pri okresnom múzeu v Nových Zámkoch vzbudí nielen záujem o históriu obce Jasovej, ale podá názorný príklad vážnosti vedenia pamätných kníh v rámci celého novozámockého okresu, ktoré aj v období socializmu stanú sa zrkadlom odrazov vlasteneckého cítenia nášho pracovitého ľudu.
Jasová – Nové Zámky Okolie
Obec Jasová sa po prvý raz spomína v listinách v r.1434, a to pod názvom TYKERSNYEK alias JASZFALU. Je však nesporné, že obec je oveľa staršia a budúci výskum iste prinesie nové a oveľa podrobnejšie poznatky o histórii obce. Obec v minulosti veľmi trpela, v r. 1562 ju vyplienili Turci a obec zanikla. I jej starý farský kostol v nasledujúcich rokoch vystupuje ako opustený a spustošený. S jeho obnovou sa začalo až po doosídlení obce v 17. a 18. stor.
Vtedy ho postavili v módnom barokovom štýle. Znova bol zničený v r. 1944 a dodnes je z neho zachovaná iba kaplnka. Otázkou však ostáva, kedy bol postavený prvý kostol v Jasovej. Na túto otázku nevieme presnejšiu odpoveď, môžeme len usudzovať, že stál pravdepodobne už niekedy v 13. – 14. stor. Na tento predpoklad nás oprávňuje analýza výskytu či frekvencie patrocínia sv. Vavrinca, ktorému bol kostol zasvätený. Najväčšej obľube sa totiž toto patrocínium tešilo práve v 13. – 14. stor. To by však znamenalo, že obec musela pred postavením kostola už určitý čas existovať.
Otvorenou ostáva otázka využitia samotného názvu obce, ktoré sa niekedy odvodzuje od kočovného kmeňa Jasov, ktorí patria do etnickej mozaiky ranostredovekého Uhorska, spolu s Kumánmi, Plavcami, Chazarmi, Sikulmi, Pečenehmi a pod. Jazykovedný výskum však často spochybňuje túto možnosť, ako ukazuje napríklad B. Varsík pri vysvetľovaní pomenovania obce Jasov od slova „jasný“ vo význame „ nezalesnený“.
[symple_googlemap title=“Jasová – Nové Zámky okolie“ location=“Jasová, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]
Obec od 16.stor. menila svojich majiteľov, medzi ktorých patrili rody Csúzovcov, Nyáriovcov, Szentmihályovcov, Amadeovcov, Batyániovcov. V r.1715 mala obec 29 domácností, v r.1787 však už mala 105 domov a 779 obyvateľov . V nasledujúcom storočí počet obyvateľov mierne poklesol – v r. 1828 mala obec 87 domov a 710 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom (vinice sa spomínajú r. 1720).
Poľnohospodársky charakter obce sa odrazil i v obsahovej náplni obecného pečatidla, ktorého odtlačok sa zachoval na písomnosti z r. 1780 a nesie legendu JASZFALU 1712. V strede pečatného poľa sú zobrazené hrotmi nahor smerujúce radlice – lemeš a čerieslo.
Niekoľko storočí pred naším letopočtom, podobne ako ostatné priestory slovenského juhu, obývali germánske kmene Kvádov. Ich príbuzné kmene Kotínovia sa usadili trvalejšie v horských oblastiach severného Slovenska, kým Kvádovia sa sťahovali po údolí riek k nížinám juhu. Je pravda, že už pred Kvádmi žili v týchto priestoroch Keltovia, ktorý však pre slabú výkonnosť vstupovali pred Kvádmi do zadunajska. Na rozhraní nášho letopočtu sa vklínili medzi Kvádske kmene Dákovia (ich potomci sú dnešní Rumuni, ktorí boli porománčení Rimanmi).
História nám ozrejmuje, že Dákovia sa dostali až k Váhu, a teda tlakom od Višegrádu museli prechádzať aj priestormi dnešnej Jasovej. Keltovia už v tej dobe podľa posudkov dnešných vykopávok patrili medzi najkultúrnejšie kmene staroveku. No pre slabú výbojnosť a generačný pokles museli ustupovať, a tak robiť cestu výbojnejším Kvádom (španielski Baskovia sú potomci Keltov).
Už v prvých rokoch po našom letopočte vyvíjala od juhu na sever tlak expanzia ríše Rímskej. Ríša Rímska v tejto dobe stála na vrchole svojej slávy. Cisár Octaviánus Augusíus dával povel na prekročenie Dunaja a vytláča menšie kmene Cirdusov, Herulov a Markomanov proti prúdu Dunaja. Tak ostávajú na našom území len Kvádovia.
Rímsky vojvodca Vannius v prvom desaťročí po našom letopočte prekročil dunajské brody a tiahol za výbojmi proti Kvádom. Títo ustupovali z rovín až po návršia a pahorkatiny. Tu na týchto miestach vo zvlnenom teréne hľadali obranu proti Rimanom. Teda pahorky od Strekova cez Dubník, obec Jasová a Koltu stali sa ich protináporové odrazištia na Rimanov.
Za panovania cisára Karola VI. (1711 – 1740) okolo roku 1723 dosťahovalo sa do tohto okolia niekoľko stoviek nových kolonistov zo župy Nitrianskej, Trenčianskej a Bratislavskej. Boli to všetko Slováci, ktorí sa usadili v v obci Jasová a Semerove. V samotnej obci Jasová nebolo ešte farára a pastoračnú činnosť prevádzali rehoľníci z Templom pusty, preto niet registrácie ani na farskom úrade, ktoré rodiny sa dosťahovali a ktorí potomkovia z týchto rodín žijú ešte dnes v Jasovej.
Samotná farnosť ,,de facto“ bola obnovená s dosadením farára už v roku 1736. Do tejto doby spadá tiež prístavba kostolnej lodi postavenej v pseudorománskom slohu. Kostol nemal vežu a zvon bol umiestnený na konári košatej lipy, ktorá stojí ešte dodnes. V osemdesiatich rokoch 18. storočia pred kostolom bola postavená zvonica, taktiež v pseudorománskom slohu, na ktorú bol premiestnený zvon z konára košatej lipy.
Z kanonickej vizitácie (doklad v rím. kat. fare) z roku 1754 sa dozvedáme len stručné veci o vlastníctve cirkevných predmetov fary a kostola. Obec sa spomína už v tejto dobe ako ,,Jászfalu“ (maďarsky) a vizitáciu previedol prepošt Gregor Molnár kanoník ostrihomskej kapituli (text vizitácie je v latinskom jazyku). Podľa popisu vizitátora, základina cirkevného majetku pozostávala v tej dobe z daru ,,dominae Josephi Nesvadiensis“ (panej Jozefa Nesvadského) a Pavla Lavičku. Miestnym farárom tej dobe bol Ján Szurai, ktorý mal 33 rokov a bol 7 rokov kňazom.
Najpestrejšia zmes zemepánov a rozdelenie jasovského chotára previedlo 19. storočie. Mal tu majetok gróf Karol Battyányi,ďalej príbuzní rodiny Czúzy a to Halassy, Jármy, Jaross, Rozsos, Kovács a Bárta. Zemepáni v centre svojich latifundií budovali si svoje hospodárske dvory. Tak v jasovskom chotári vznikali nové pusty a osady. Je dokázené, že mnohé pusty a samoty existovali už za tureckých vojen a mnohé z nich boli aj zničené. Jedna zo zničených púst sa spomína ,,Uzbég“, kde dnes len názov chotára spomína o niekdajšej usadlosti.
I 19. storočie nieslo sa v pestrosti na zvraty, ktoré vplývali na ďalší vývoj obce. Nakoľko Jasová bola obcou slovenskou,veľmi vplývalo na ňu obdobie osvietenstva prvej polovice 19. storočia. Bernolákovskí rojkovia dokonca užívali aj nový názov obce, ktorú menovali ,,Jásovice“. Zaujímali sa o históriu a túto romanticky spracovávali vo svojich pojednaniach. komárňanský župný archív zaznamenáva, že tieto pojednania dostali sa v prekladoch až za hranice Rakúsko – Uhorska.
Tak sa stalo, že v roku 1790 došiel do obce Jasová jeden zámožný turek až z Carihradu a podľa romantických pojednaní robil vykopávky na miestach zaniklej osady ,,Kerekszálás“, kde hľadal zakopané poklady. Ako sa ďalej dozvedáme, že poklady nenašiel a s mrzutosťou po niekoľkomesačnej úmornej práci vrátil sa domov do Carihradu. Stred 19. storočia, roky 1848 – 49 charakterizuje maďarská národná revolúcia. revolučné boje sa prehnali aj cez obec Jasová. V osade sa formovali Košútovské batalióny, ktoré sa stretli v krvavej bitke v Tekovských Lužian a Fajkurtu.
Po premožení povstalcov, táboril v Jasovej neďaleko Templom pusty ruský cársky generál Paškievič, ktorý prišiel so svojim vojskom na pomoc cisárovi. Paškievičove jednotky doprevádzali slovenskí ,,Hurbanisti“ medzi nimi bol aj Janko Francisci – Rimavský slovenský spisovateľ, ktorý bojoval v cisárskych radoch s ostatnými štúrovcami za práva Slovákov. Francisci a niekoľkí ďalší dôstojníci z ,,hurbanistov“ robili paškievičovi tlmočníkov.
V porevolučnom období zúrili nielen v obci Jasová, ale aj v celom okolí epidemické choroby, z ktorých najzákernejšia bola cholera. Koncom 19. storočia začala sa meniť tvárnosť obce a rozvrstvenie obyvateľstva. Revolúcia 1848 – 49 urobila koniec poddanskému robotovaniu. Rozsiahle latifundie zemepánov prechádzali kúsok po kúsku do rúk nových hospodárov grupujúcich sa z radov bývalých nevoľníkov. Pôda sa parcelovala a predávala jednotllivým občanom či už podľa známostí alebo zámožnosti. Vytvárali sa štvrtinové hospodárstva a stredné roľnícke usadlosti.
Začiatkom 20. storočia a to pri sčítaní ľudu v roku 1905 mala už Jasová 178 domov a 1077 obyvateľov. I maďarská štatistika ju uvádza ako slovenskú obec. Je zaujímavé, že obec už v tejto dobe mala poštu a telegraf. Naopak však po cirkevnej stránke už nebola samostatnou farnosťou, ale pre zmenu filiálkou Kolty. Taktiež aj po stránke správnej patrila do Kolťanského notariátu.
Prenesenie tejto hegemónie z Jasovskej do Kolty sa odôvodňuje tým, že v Kolte boli trvalo osídlené vplyvné šľachtické rody Kurthy a Jaross, kým v obci Jasová nebolo vplyvnejších zemepánov, ktorí by sa zdržiavali v samotnej obci, ale túto navštívili iba vtedy, keď potrebovali peniaze. Ináč jásovkí zemepáni od polovičky 19. storočia, teda po revolúcii zdržiavali sa v Budapešti alebo vo Viedni odkiaľ cicali len finančné prostriedky zo svojich hospodárstiev.
Koncom 19. storočia bola v obci Jasová založená cirkevná škola, ktorá stála v priestore pod starým kostolom (pod cintorínom). Mala dve triedy a od roku 1903 bol ustanovený riadny učiteľ Štefan Montško a od roku 1909 aj pomocný učiteľ Jozef Kalapos. V roku 1911 mala prvá trieda 78 žiakov a druhá trieda 75 žiakov. Štefan Montško zastával aj funkciu organistu za čo užíval 25 jutár pôdy a peňažne dostal za jeden rok 398 kor. 60 fill a naturálny byt.
Vonkajšie hospodárske nárazy dvadsiateho storočia nevedeli udržať ani finančne najsilnejšie rodiny uhorskej šľachty. Veľkostatky sa drobili, a v obci Jasová sa vystriedali ďalšie desiatky pozemkových magnátov a rentierov, z ktorých mnohí sa udržali na svojich majetkoch až do skončenia druhej svetovej vojny v roku 1945.
Zdroj: Wikipedia.org, jasovaobec.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Jasová – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
