Františkánsky kláštor Nové Zámky

Františkánsky kláštor Nové Zámky

Františkánsky kláštor v Nových Zámkoch, táto významná architektonická pamiatka, ako väčšina historických objektov podobného druhu, prešla nejednou úpravou a prestavbou. Jej pôvodný vzhľad možno už len predpokladať. Výstavba najstarších častí spadá do rokov 1626-1631, pričom prvé vysvätenie kostola vykonal ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmány 24. mája 1631.

V porovnaní s terajšou rozlohou stavby bol to len nízky kostolík so šindľovou strechou, ku ktorému bol pristavaný menší kláštor. Počas osmanskej nadvlády kláštor slúžil na ubytovanie osmanských dôstojníkov. Kostol slúžil ako sklad potravín a streliva, namiesto veže bol minaret. Až po r. 1685, po oslobodení mesta vojskami Karola Lotrinského, kostol opätovne vysvätil Peter Sorman, generál františkánskeho rádu z Milána.

Františkánsky kláštor Nové Zámky

Začiatkom 18. stor. bol kláštor v rukách Františka Rákócziho II. a Mikuláša Bercsényiho, ktorí rozšírili kláštornú časť, no rešpektovali starú architektonickú dispozíciu stavby. Koncom 19. stor. sa Františkánsky kláštor Nové Zámky podľa plánov K. Bálintha uskutočnila ďalšia renovácia.

V XX. stor. sa pamiatky najviac dotkli neblahé udalosti svetových vojen. Z umelecko-historického aspektu tu išlo o likvidáciu čiastkových slohových znakov. Necitlivá bola výmena omietky interiéru a exteriéru, takže sa nezachovali ani zlomky barokových nápisov a výzdob. Preto si táto pamiatka vyžiadala celkovú architektonickú úpravu.

Kompletná rekonštrukcia kláštora sa začala r. 1978. Najprv sa uskutočnil hĺbkový historický prieskum objektu, pri ktorom bol objavený pôvodný portál budovy , cez ktorý vchádzali konské záprahy do dvora.

Cez tento portál je možné nahliadnuť až do átria rajskej záhrady. Objekt kláštora je postavený na spôsob stredovekých kláštorov s krížovou chodbou a rajskou záhradou. Je čiastočne podpivničený a najstaršiu časť pivníc spájajú úzke chodby.

Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovaní predstavitelia kláštora a mesta. Pozostatky týchto osobností sú uložené v krypte na cintoríne sv. Jozefa. Dnes kláštor slúži ako ubytovací priestor duchovných rádu františkánov.

História františkánskeho kostola a kláštora

Ulice nesú ich pamiatku

Aby sme porozumeli prečo pomenovali námestie v našom meste podľa rádu sv. Františka, musíme si objasniť okolnosti vzniku tohto rádu a jeho rolu v oblasti vedy a umenia. Rád Františkánov vznikol na začiatku 13. storočia ako žobravý rád.

Jeho zakladateľom bol sv. František z Assisi, pôvodným menom Giovanni Bernardone, ktorý sa vyliečil z vážnej choroby a potom takmer všetok svoj čas a silu venoval ošetrovaniu chorých a úbohých ľudí.

V roku 1224 sa uchýlil v Alverne. Podľa legendy sa mu tu zjavil Ježiš v podobe ukrižovaného serafína (serafíni v biblii boli šesťkrídli ohniví anjeli).

Tri roky po jeho smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého. Rehoľný rád pomenovaný podľa neho, má za hlavnú úlohu duchovné pastierstvo a obrátenie kacírov. Neskôr sa tento rád rozdelil na dve veľké vetvy: na rád observantes (františkánov) a na rád convetuales (minoritov). Nosili tmavohnedé rúcho, biely opasok z motúza s čítankou, kapusium a sandále, cez zimu aj golier.

Napriek chudobe nezabúdali ani na vedu a umenie a mnohí z nich boli známi, napr.: svätý Ján Kapisztrán ako známa osoby maďarských dejín, Pelbárt Temesvári, cirkevný rečník a spisovateľ, Pál Tomori, arcibiskup a biskup. Viacerí z nich zapĺňali vysoké kňazské posty, ba stali sa pápežmi- Mikuláš IV., Alexander V., Koloman XIV., Sixtus IV. a V.

Naše mesto Nové Zámky sa dostalo do styku s Františkánmi roku 1631, keď Peter Pazmány sem osadil mníchov františkánskeho rádu. Stavba františkánskeho kostola  Stigmatizácie sv. Františka a kláštora, ktorú riadil sám Peter Pazmány, sa začala roku 1626.

Vysvätenie prebehlo s veľkou slávou 24. mája 1631, keď počas slávnostných obradov zaviedli mníšske rády. Nad vchodom kostola je nápis: „Pax intrntibus“ „Pokoj vchádzajúcim“. Františkánsky kláštor Nové Zámky

Františkánsky kláštor je známy z hľadiska maďarskej kresťanskej kultúry podľa toho, že v jeho niekdajšej knižnici v strede minulého storočia objavili štyri vzácne kódexy: Novozámocký kódex, Czechov kódex, Thewrewkov kódex a Piryho zvitky.

K menu Františkánov sa viaže aj najstarší maďarský kódex, Jókaiho kódex, ktorý obsahuje legendu o sv. Františkovi.

Biblia františkánskeho rádu je najstarší preklad biblie, ktorý poznáme. Jeho tvorcami boli františkánski mnísi.

Katolícke gymnázium v Nových Zámkoch, ktoré po prvý raz otvorilo svoje brány 2. októbra 1842 bolo riadené františkánkymi učiteľmi. Na počesť práce františkánskeho rádu pomenovali ulicu Ľ.Štúra až po Tureckú ulicu Námestím františkánov. Františkánsky kláštor Nové Zámky

Čítajte tiež: »» Svätý František z Assisi 

Františkánsky kláštor Nové Zámky – Kazematy

Tabule, ako aj historický blok na stránke mesta nám ale pripomínajú iba niekdajšiu existenciu šesťuholníkovej pevnosti, ktorú projektovali talianski bratia, architekti Baldigarovci. Hradby zohrali významnú úlohu pre západné Slovensko v rámci protirureckej obrany. O katakombách však neinformujú žiadne zdroje.
„Zmienky o podzemných chodbách nie sú, pretože komunisti o nich pálili každú správu, ktorá sa vyskytla v rehoľných a cirkevných knihách.“

Katakomby vlastní od ich úplného vzniku, od polovice 17. storočia, Rehoľa menších bratov Františkánov. Podzemné tunely budovali súbežne s františkánskym kláštorom a kostolom, ktorého základný kameň posvätil ostrihomský arcibiskup Peter Pázmany.

Počas druhej svetovej vojny katakomby slúžili ako úkryt. Život si vďaka nim zachránilo tisíce ľudí. Hovorí sa tiež, že tu františkáni slúžili omše.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia prišli rehoľníci o katakomby v rámci zoštátnenia majetku komunistami. Tí podľa pátera Gabriela vyhádzali z katakomb mŕtve telá františkánov a v chodbách zriadili sklad zeleniny, kvôli primeranej teplote.

„Ešte to aj vybetónovali pre ľahší pohyb. Chodby ohádzali omietkou a múry potom začali vlhnúť, lebo nimi neprechádzal dostatok vzduchu.„

K priestorom sa františkáni napokon dostali v 90. rokoch v rámci reštitúcií. Katakomby dali podľa možností do poriadku. Zo svojho zakúpili odvlhčovacie systémy v približnej výške 12-tisíc eur, aby podzemné chodby kvôli vlhkosti neprehnili.

Regionálny historik Alexander Strba dopĺňa, že v podzemí bol pochovaný aj zradca kurucov Ladislav Ocskay. Aj jeho kosti boli spolu s kosťami františkánov vyhádzané. On však vraví, že ich z podzemia vyniesli vandali s vidinou pokladu. „Veriaci kosti pozbierali, preniesli ich na Kalváriu a zakopali ich niekoľko metrov od kaplnky.

Miesto označili balvanom,“ hovorí historik. Strba dodáva, že sa neskôr stalo zvykom, aby veriaci doniesli z rôznych pútnických miest väčší kameň a položili ho na toto miesto. Dokladanie kameňov však zaniklo vymretím zainteresovanej generácie.

Schátralý otvor z oranžových tehál napovedá, že pôjde o niečo špeciálne. „Kedysi to bola chodba, ktorá viedla do biskupského sídla arcibiskupa Pázmanyho, súčasného obchodného domu na námestí. „On takto tajne chodil do kláštora alebo rehoľníci za ním.“

Do katakomb rozprestierajúcich sa pod kláštorom a námestím vedie v súčasnosti už len jeden vchod, ktorý sa nachádza práve v kláštore. Zvyšok je údajne zasypaný. Legenda hovorí, že katakombami sa dalo dostať do každej zo šiestich bášt.

Aj keď ide o súkromný majetok, františkáni sprístupňujú podzemné chodby aj verejnosti. Priestory môže zadarmo spoznať jednotlivec sám alebo aj 30-členná skupina. Rehoľníci však upozorňujú, že ide o príležitostné prehliadky a náhodný okoloidúci nemusí mať šťastie.

Františkánsky kláštor je spolu s kostolom vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Patrí do nej aj podzemné podlažie, ktoré nie je pod celou budovou. Čiastočne sa rozprestiera pod južným, východným a severným krídlom, kde sú hrobky. Zvyšok podzemných chodieb už kultúrnou pamiatkou nie je.

Vzácne objekty však nemusia byť vždy vyhlásené za kultúrnu pamiatku. Ak má nejaký objekt hodnotu len pre mesto alebo obec, môže byť zaradený do evidencie pamätihodností. Tú mesto môže, ale nemusí založiť. Na internete ju sprístupňuje napríklad Prešov a Dubnica. Mesto Nové Zámky si túto evidenciu nevedie, nemá žiadne pamätihodnosti. Na internete sprístupňuje iba evidenciu pamiatkového fondu, teda kultúrnych pamiatok. To mu však vyplýva zo zákona o ochrane pamiatkového fondu.

[symple_toggle title=“História Františkánskeho kláštora v skratke“ state=“closed“]

• 1620 Peter Pazmány, ostrihomský arcibiskup sa z úcty k svätému Františkovi rozhodol postaviť kostol a Františkánsky kláštor v Nových Zámkoch. Základný kameň osobne posvätil 8. decembra, ale jeho položenie sa v dôsledku finančných potiaží oddialilo.
• 1626 Arcibiskup poveril provinciála Františka Végha položením základného kameňa a tým sa začala stavba.
• 1629 Stavba kostola a kláštora bola už natoľko hotová, že traja rehoľníci a jeden predstavený sa mohli nasťahovať a začať svoje pôsobenie.
• 1631 24. mája bol kostol s kláštor vysvätený arcibiskupom Petrom Pazmánym.
• 1633 Po obliehaní hradu Turkami sa kláštor stal sídlom tureckého pašu a kostol používali ako sklad.
• 1685 Hrad bol oslobodený spod tureckého jarma. Karol Lotrinský vrátil kláštor do rúk františkánov. Fomanno Marino, generálny predstavený rehole znovu vysvätil kláštor a celebroval ďakovnú bohoslužbu.
• 1704 Požiarom poškodený kostol a kláštor bol kurucmi zrekonštruovaný.
• 1711 Obnovenie kostola a kláštora, ktoré boli zničené cisárskymi vojskami.
• 1724 Kláštor bol prestavaný a bol rozšírený bočný obývací trakt.
• 1739 Požiar zničil kostol a kláštor, ale v priebehu jedného roka boli obidve budovy obnovené.
• 1741 Kláštor nadobudol súčasnú podobu, bola rozšírená svätyňa kostola a bol položený základný kameň veže.
• 1763 V dôsledku veľkého zemetrasenia bol kostol a kláštor natoľko poškodený, že sa obidve budovy museli takmer od základov znovu postaviť.
• 1774 V kostole bol postavený nový organ s barokovo – rokokovou výzdobou.
• 1810 10. mája 1810 a 4 júla 1815 vyhorel kláštor.
• 1825 Znovuobnovenie kláštora bez väčšej stavebnej úpravy.
• 1865 Šindľovaná veža kláštora bola vymenená za plechovú.
• 1945 Bombardovaním mesta počas II. svetovej vojny došlo k poškodeniu kláštora a k zničeniu kláštornej záhrady a hospodárskych budov.
• 1950 Prerušenie činnosti františkánov totalitnou mocou komunizmu.
• 1978 Štát zrekonštruoval a obnovil kláštornú budovu pre kultúrne účely a zriadil múzeum v časti objektu.
• 1990 Oprava vonkajšej časti kláštora a obnovenie činnosti františkánov.[/symple_toggle]

 

Zdroj: wikipedia.org, novezamky.sme.sk

---

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..