Dedinka je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Dedinka je rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie z roku 1784. Tak isto sa tu nachádza klasicistický kaštieľ zo začiatku 19. storočia. Prvé písomné zmienky o obci Nagy Fajkurt (dnešná Dedinka) pochádzajú z roku 1227. Územie dnešnej Dedinky patrilo po tatárskom vpáde ostrihomskej kapitule.
erb obce
Toto obdobie trvalo až do vymretia kráľovského rodu Arpádovcov. Po smrti posledného Arpádovca, kráľa Ondreja III. v roku 1301 dochádza v uhorských zemiach k bojom o kráľovský trón. V rokoch 1302 – 1304 tu vládol kráľ Václav, v roku 1304 – 1308 nemecký cisár Otto z rodu Habsburgovcov.
Podľa dokumentov v roku 1227 sa spomínajú okolité osady o osada Nagy Fajkurt, že patrili k hradu „BANA“ (dnešná Banka pri Piešťanoch). Začiatkom 14. storočia, ako spomína dokument boli tieto osady znovu pridelené do komárňanskej hradnej župy, kde aj predtým patrili. Komárňanský hradný župan vykonával vo svojej oblasti funkciu kráľovského splnomocnenca.
V prvom a druhom desaťročí 14. storočia prechádzali cez Nagy Fajkurt vojská Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý útočil na Levický hrad. Z tejto príležitosti je dôležité spomenúť, že dnešná Dedinka bola v tej dobe dôležitou cestnou križovatkou. Po dobití Levického hradu Matúšom Čákom Trenčianskym sa osada Nagy Fajkurt stala vazalom Levického hradu (župa Tekovská).
Hovorí sa, že Kúrthyovci boli stará rodina, pochádzajúca z Arpádovského rodu. Andráš Kúrthy zakladateľ rodiny, bol už vraj za tatárskeho vpádu kráľovským vojenským zbrojnošom. Keď Tatári postupovali, bol kráľ Béla IV. nútený pred nimi zutekať z Budínskeho hradu na dnešné Slovensko.
Dedinka – Nové Zámky okolie
Starý Andráš Kúrthy robil kráľovi pri úteku doprovod. Tatári im však boli stále v pätách, preto bol kráľovský kočiš nútený rýchlejšie popohnať kone, aby ich nechytili. Pri jazde si všimol, že z kolesa vypadla závlačka a koč by sa mohol pri rýchlej jazde prevrátiť. Rozvážny kočiš tam namiesto závlačky vložil svoj prst, aby mohli ďalej pokračovať v jazde. Keď dorazili do bezpečia, kráľ spozoroval, že jeho zbrojnošovi Kúrthymi krváca prst.
Prišiel k nemu a spýtal sa ho:“ Faj Kúrthy ?“, čo v preklade znamená: “Bolí Ťa to Kúrthy?“, on vraj odpovedal, že ho to nebolí. Za toto hrdinstvo kráľ Béla IV. dal Andrášovi Kúrthymu šľachtický titul a s ním spojené majetky. Tento praded Andráš Kúrthy na znak vďaky ku kráľovi si dal pred svoje meno slovo „FAJ“ a tak sa z neho stal Fajkúrthy. Obec Dedinka patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Dedinka: Oficiálna stránka obce
[symple_googlemap title=“Dedinka – Nové Zámky okolie“ location=“Dedinka, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]
Od mena tohto zemepána je odvodený i názov Fajkurt (dnešná Dedinka). Či to bolo tak, alebo nie, jedno je isté, že Kúrthyovci boli zámožná rodina a mali značné majetky. Kúrthyovci sa takto stali známou šľachtickou rodinou feudálneho Uhorska. Samotný zemepán Kúrthy ťažko znášal panstvo Turkov a aby nebol zaťažený takým vysokým bremenom vazalstva, dáva v roku 1656 čiastku svojich majetkov v chotári Nagy Fajkurt do zálohy rodine Gellér.
Okolie Nagy Fajkurt prežíva najkrutejšie boje v roku 1669, keď Turkov prenasledujú Pálfyovské vojská. V tomto roku bola zničená a takmer so zemou zrovnaná i samotná Nagy Fajkurt. Oslobodenie osady spod tureckého panstva bolo v roku 1683, keď bol turecký paša nútený opustiť tento kraje a ustúpiť do zadunajska. Turecká vitalita si však vedela udržať niektoré vojenské pevnosti na slovenskom juhu aj po tejto porážke.
Bol to najmä turecký vezír Mustafa, ktorý ešte dva roky po tejto tureckej porážke združil svoje vojská Turkov na území terajšieho Hurbanova a tu operoval so svojimi skupinami do roku 1685, kedy sa podarilo oslobodiť spojeným európskym vojskám aj novozámockú pevnosť z dvadsaťdva ročného panstva Turkov.
Obdobie po roku 1685 je charakterizované ako obdobie rekonštrukcie celej strednej Európy po vyhnaní Turkov. Nastáva tu druhé osídľovanie za panovania Karola III.. Na konsolidujúce pomery v období Nagy Fajkurt pôsobí obdobie rokov 1704 – 1710 v dobe Rákoczyho povstania medzi jednotliými zemepánmi. Čiastka sa ich pridala na stranu cisára a čiastka na stranu Rákoczyho. Cisárske vojská sa menovali Labanci a rákoczyho Kuruci.
Veľká časť bojov sa odohrala v trojuholníku Nové Zámky – Levice – Želiezovce, čo znamená, že ani okolie Nagy Fajkurt sa neubránilo krviprelievaniu. Majetok Kúrthyovcov bol na príkaz generála Heisteina zničený, pretože tento bojoval ako dôstojník v rákoczyho povstaleckej armáde. Keď po roku 1710 bolo rákoczyovské vojsko potlačené, vracajúci sa Kuruci z okolia tunajších osád do svojich domovov sa dlhší čas zdržiavali v okolitých lesoch a žili zbojníckym životom.
Zemepán Kúrthy ako turecký brigadír bol od cisára pozbavený všetkých majetkov a tieto obdržal habanský zaslúžilec František Szluka v roku 1712. Na podnet zemepána Františka Szluku prišli kolonisti zo župy Trenčianskej ,Bratislavskej a Nitrianskej. Pre ďaľšie osídlovanie v tomto storočí prichádzajú kolonisti zo župy Zvolenskej a to z Detvy, Vígľašu a zo Slatiny. Medzi kolonistami, ktorí sa usadili v Nagy Fajkurte bol i i domkári, roľníci a remeselníci.
Tento nový zemepán sa stal v roku 1719 komárňanským podžupanom a v roku 1726 dosiahol od cisára barónsky titul. Kúrthy na základe cisárskeho rozhodnutia padol do cirkevnej nemilost i a za účasť v povstaní bol dlho v žalári . Svoje majetky rodina Kúrthy dostáva späť až za panovania cisárovnej Márie Terézie. Kúrthy zomiera v roku 1760.
Majetky zanecháva Albertovi, svojmu synovi, ktorý je za panovania Márie Terézie dobrovoľníkom vo vojne proti Prusom. Tu dosiahol hodnosť hlavného strážmajstra a celý rad bojových vyznamenaní za udatnosť. V druhej polovici 19. storočia uvádza uhorská štatistika, že v Nagy Fajkurte, kedy osada patrila do komárňanskej župy, žilo už viac zemepánskych rodín, ktoré boli v príbuzenstve s rodinou Kúrthy.
Bol i to najmä rodiny Littašiová, Lévayová, Ruffyová, Ambróová, Bendeová, Botková, Máteffyová a tiež rodina Csilu Abonyiho. Z poslednej rodiny pochádzal i známy spisovateľ Albert Abonyi. V tejto osade mal postavenú veľmi známu kúriu Michal Plathy-kráľovský hlavný slúžny. V roku 1830 túto kúriu odkúpil Anton Ambró a v tomto roku si v jej okolí začal stavať svoj majetok na hospodárenie. Toto už nedokončil, ale v diele pokračoval jeho syn Štefan.
V roku 1784 dali postaviť v obci kostol. Bol zasvätený menu Panny Márie. Kostol nemal vežu a zvonica bola postavená oddelene od kostola. Vo zvonici viseli dva zvony. Pod kostolom je krypta rodiny Kúrthy, ktorá však podľa nariadenia kardinála Jozefa Bathana, arcibiskupa ostrihomského zostáva zatvorená do neurčita, nakoľko nebola stavaná podľa predpisov. Bohoslužby sa v tom čase konali jednu nedeľu v reči slovenskej a jednu nedeľu v reči maďarskej.
Okrem kostola stáli v obci štyri kaštiele, z ktorých sa jeden zachoval dodnes. Z historických zápisov vydaných v roku 1851 patrila obec do Tekovskej župy V tomto čase mala obec už 607 obyvateľov, z čoho bolo 541 katolíkov, 34 evanjelikov a 32 reformovaných. Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom a to pestovaním pšenice, kukurice, konope a ďateliny. Ďalej sa pestovalo ovocie, najmä slivky. Obec mala i veľké vinohrady. Celá obec bola obklopená lesným porastom.
Veľmi mocne zapôsobila na obec Dedinka 1. svetová vojna. Kým desiatky roľníkov, bírešov a robotníkov muselo ísť bojovať, zemepáni a ich rodinní príslušníci zostávali v obci a na ich poliach ťažko pracovali ženy, starci a maloleté deti. V prvej svetovej vojne zahynulo 26 občanov a niekoľko z nich bolo doživotne nezvestných. V roku 1922 sa začali do obce sťahovať Nemci zo Sklenova, ktorí si v obci vytvárali stredné hospodárstvo.
I keď sa v roku 1926 začala prvá pozemková reforma, neriešila problém všetkých, ktorí mali o pôdu záujem. I počas prvej Československej republiky mnohí pracovali ako deputanti (bíreši) u veľkostatkárov. Dôležitú úlohu i tu zohrali peniaze.
Obec Fajkurt za prvej Československej republiky žila životom veľkostatkárov ďaleko od mesta, bez komunikačného spojenia a bez elektriny. Prvá pevná komunikácia bola postavená v rokoch 1936–1938, ktorá viedla do obce Pozba k vlaku, čo je vzdialenosť asi 8 km .Okrem veľkostatkárov nebol v obci, ani v blízkom okolí žiadny priemyselný závod, takže miestne obyvateľstvo bolo nútené pracovať u týchto veľkostatkárov.
V tom období patrí obec pod notariát Vezekíň (dnešné Plavé Vozokany). V obci bol iba richtár a farár. Obec mala v tomto čase jeden hostinec, tri obchody s potravinami, z čoho dva patrili Židom. Ďalej tu pracoval jeden krajčír a jeden obuvník. Už po prvej svetovej vojne sa zmenilo zloženie obyvateľstva.
Podľa štatistiky v roku 1930 mala obec Fajkurt 1249 obyvateľov, z toho národnosti československej 1143, maďarskej 89, nemeckej 11, židovskej 10 a iných národností 10. Bohoslužby sa konali jednu v reči slovenskej a jednu nedeľu v reči maďarskej, i keď maďarskej národnosti bol i iba veľkostatkári.
Keď v októbri 1938 začali maďarské vojská obsadzovať južné Slovensko, Maďari prišli i do obce Dedinka. Tento rok zostane v pamäti 33 z časti Kiss Fajkurt, ktorí boli 12.12.1938 v nočných hodinách vyhnaní zo svojich domovov až do okolia Trnavy .Boli to kolonisti zo slovenských dedín, ktorí sem prišli za prácou.
V osade Kiss Fajkurt zostáva iba niekoľko rodín nemeckej národnosti . Na tejto udalosti sa vo veľkej miere podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, pozostávajúce zo samých zemepánov, čiže Maďarov.
Počas II. svetovej vojny bola v obci Dedinka umiestnená nemecká posádka až do 7 . februára 1945, kedy sa nemecké vojská presunuli k rieke Hron. 24.3.1945 sa podarilo prebojovať do obce Dedinka vojakom Červenej armády. Boli to vojaci II. Ukrajinského frontu, vedení maršálom Rodionovom Malinovským.
Po preniknutí do obce sa niekoľko nemeckých vojakov, ktorí boli ešte v obci postavilo na odpor a pri tejto zrážke zahynulo sedem sovietskych vojakov, ktorí sú pochovaní na cintoríne v Hurbanovciach a jedenásť sovietskych vojakov, je pochovaných v lese, zvanom Riedky háj. Dvaja vojaci boli pochovaní aj na školskom dvore.
Boje pokračovali do poludňajších hodín, kedy nemecké vojská definitívne opúšťajú obec. Počas II. svetovej vojny zahynulo 17 obyvateľov obce. 27. marca 1945 sa obec Dedinka a osada Hurbanovce považujú za definitívne oslobodené od fašizmu.
Po roku 1945 sa obec Fajkurt delí na obce Dedinka a Hurbanovce. Notársky úrad zostáva i naďalej v susednej obci Plavé Vozokany. Po oslobodení vznikajú miestne národné výbory (ďalej len MNV ). V tomto období veľa obyvateľov obce odchádza za prácou hlavne do Čiech, alebo iných vzdialených miest . Postupne sa rušia notárske úrady a ich činnosť prechádza na MNV. Keďže v obci nebol dovtedy kultúrny dom, obyvatelia obce svojpomocne prerobili starý kaštieľ po potomkoch Lévayho. Vznikla tu veľká sála pre divadlá a zábavy, čitáreň a byt pre domovníka.
Každoročne sa odohralo niekoľko divadelných predstavení. Divadelné predstavenie hrali domáci predstavitelia, ale prišli sa predstaviť i ochotníci zo susedných obcí, takže hlavne v čase „fašiangov“ o divadlá nebola núdza. V päťdesiatych rokoch sa zakladajú jednotné roľnícke družstvá (ďalej len JRD). Do obdobia päťdesiatych rokov je v obci nočný strážnik, ktorý každú nočnú hodinu oznamuje trúbením.
V roku 1953 vzniká v obci osvetová beseda, ktorá vedie tiež knižnicu, kde sa už v tom čase nachádza dosť kníh. V obci je obchod Jednota so zmiešaným tovarom, ďalej Vesna – predajňa textilu a hostinec. V roku 1955 začal pravidelne premávať autobus cez Hurbanovce na Pozbu k vlaku. Obec sa postupne zveľaďovala, po vojne pribúdali nové domy i služby obyvateľom.
Zdroj: Wikipedia.org, dedinka.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Dedinka – Nové Zámky okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….