Bíňa – Nové Zámky okolie maď. Bény, staršie slov. názvy Béň, Bíň je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Rímske vojská na území okolo dolného toku rieky Hron. V roku 172 sa v blízkosti castella na dolnom toku rieky Hron nachádzal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti germánskym kmeňom, ohrozujúcim Rímsku ríšu.
erb obce
Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“.
Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska.
Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o „zlatom daždi„, ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172.
Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska
Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.
Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňske valy – mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté.
Bíňa – Nové Zámky okolie
Podľa Eleka Fényesa „Malá Bíňa je maďarská obec v hradnej župe Ostrihom, podľa nového usporiadania Komárno,na vyvýšenom mieste na pravom brehu Hrona, pošta Kamenín. Obýva ju 200 katolíkov.
Orná pôda prvej triedy; vína má málo. Mnísi z rádu premonštrátov tu mali kedysi svoj kláštor, aj opátstvo, ku ktorému patrili 3 kostoly, dva z nich, ako aj kláštor, boli zničené Turkami; jeden bol opravený v roku 1724 a existuje aj dnes. István Amade daroval obec tomuto kostolu, tak je tomu aj dnes, dotyčný je kňazom v Kameníne, kam obec patrí ako filiálka.
Obyvatelia majú 229 jutár ornej pôdy druhej triedy, 59 jutár pasienkov, 43 1/2 popluží viníc. Veľká Bíňa, maďarská obec,spojená s Malou Bíňou, tak isto Ostrihom, alebo teraz v Komárňanskej hradnej župe. Obec patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Bíňa: Oficiálna stránka obce
[symple_googlemap title=“Bíňa – Nové Zámky okolie“ location=“Bíňa, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]
Šíry chotár je prvej triedy. Obyvatelia majú 1298 jutár ornej pôdy, 472 jutár pasienkov, 230 popluží viníc. Vlastní ju miestny gróf Pálffy a patrí k panstvu Bátorove Kosihy (Bátorkeszi). Obidve Bíne sú opevnené trojitým valom, ale nevedno, kto ich obliehal. V roku 1683 bola aj obec zničená pomocnými poľskými vojskami.“
Dejiny obce a okolia
„Ešte z predrímskych čias sa zachovali obrovské obranné valy, ktoré napriek búrlivým stáročiam existujú dodnes. Jeden sa týči južne od Čaty pri obci Bíňa a druhý blízko Hrádku na pravom brehu Hrona. Tieto valy boli bezpochyby zhotovené Barbarmi a je možné, že ich využili aj Rimania.“
„Majetky ostrihomskej kapituly značne utrpeli nepokojmi, ktoré nasledovali po moháčskej katastrofe, ale ešte viac ich poznačili násilnícki okupanti. Čabraď, ku ktorému patrili aj Želiezovce a Bíňa, prenechal Tamás Bakócz svojím závetom kaplnke Bakócz v Ostrihome.“
Bíňa, väčsia maďarská obec na brehu Hrona. Počet domov 272, počet obyvateľov 1432. Vierovyznanie väčšinou rím. kat. Chotár obce tvorí 4080 kat. jutár. Už v časoch rímskej nadvlády bola významným miestom, akýmsi predvojom Pannonie voči Barbarom.
Na príkaz cisára Marca Aurelia tu postavili vojenský tábor, stopy po ňom sú viditeľné aj dnes. V r. 173 po Kr. strávil cisár v tomto tábore dlhší čas z príležitosti ťaženia proti Kvádom a tu napísal prvú knihu svojho diela „Myšlienky k sebe“.
Kráľ Sv. Štefan daroval toto územie Bynnovi, synovi rytiera Hunta, po ktorom je obec pomenovaná. Od tohto Bynna pochádza vetva s podobným menom z rodu Hunt-Poznan, jeho potomok Amadé, ktorý pred rokom 1217 založil premonštrátske prepoštstvo historického významu.
Časť obce patrila potomkom Amadeovho brata – Pongráca; ale v XIV. storočí si Bíňu nárokoval aj potomok zemianskej vetvy rodu Mikuláš IV. so synom Ladislavom, v dôsledku čoho došlo v roku 1359 k sporu. Podľa jednej z listín vydaných v tejto spornej veci sa rodové majetky nachádzali v Starej Bíni, ktorá bola vtedy súčasťou Tekovskej stolice.
Podľa súpisu z r. 1495 bola Bíňa majetkom temešského grófa Józsu Somiho a mala vtedy 46 domácností. Samotné bíňske prepoštstvo stratilo časom svoju samostatnosť a v r. 1516 patrilo pod právomoc šahanského prepoštstva.
Podľa súpisu z r. 1531 existovali dve oddelené usadlosti: Horná Bíňa, ktorej panoval zemepán István Erdődy a Dolná Bíňa, ktorá patrila tamojšiemu prepoštovi. Neskôr premenovali Hornú Bíňu na Veľkú Bíňu a Dolnú Bíňu na Malú Bíňu. Tieto pomenovania pretrvávali aj v r. 1848.
Podľa súpisu z r. 1532 boli obidve obce zničené, ale čoskoro znovu vybudované. V r. 1550 evidovali v Dolnej Bíni 1 domácnosť, v Hornej Bíni 3 domácnosti.
Vtedy patrili obidve usadlosti Menyhértovi Balassovi. V r. 1593 boli okupované Turkami, v r. 1613 sa Veľká Bíňa dostala do majetku zemepána Jánosa Pálffyho. Malá Bíňa patrila ostrihomskej kapitule. V r. 1647 našli vo Veľkej Bíni pri súpise päť, v Malej Bíni dve domácnosti.
Podľa súpisu z r. 1696 patrila Malá Bíňa ostrihomskej kapitule, kým Veľká Bíňa Jánosovi Bottyánovi, ktorý ju mal v zálohe od Pálffyovcov. Počas oslobodzujúcej vojny si veľa vytrpela. V r. 1683 po oslobodení Viedne ju úplne zničili spojenecké poľské vojská, ktoré prechádzali týmto územím.
Podľa zápisnice z cirkevnej návštevy v r. 1732-55 ju obývalo 18 poddaných s celým a 12 s polovičným pozemkom. Prastarú baziliku s dvomi vežami začali v r. 1722 obnovovať a v r. 1732 ju vysvätil biskup barón László Mednyánszky. V tom čase ešte stáli aj steny niekdajšej prepoštskej budovy vedľa baziliky.
V prvej polovici XIX. storočia patrila Veľká Bíňa k panstvu kniežacej rodiny Pálffyovcov v Bátorových Kosihách a zemepánom Malej Bíne bola farnosť v Kameníne. Súčasným vlastníkom je kniežacia rodina Pálffyovcov, ktorá má v blízkosti obce nový kaštieľ.
Tento dal postaviť knieža Antal Pálffy a súčasným vlastníkom je knieža Miklós Pálffy. Pamiatkami obce sú spomínaný kostol a vedľa neho kaplnka s kruhovým pôdorysom. Treba ešte spomenúť, že obec je obklopená starodávnymi prstencovými valmi v polkruhu až po Hron v dvoch vrstvách. Je tu aj zrúcanina kláštora z XII. storočia, ktorý bol zničený Turkami.
Do katastra patrí aj Leánd (pozn. Kolónia). Niektoré zaujímavé názvy chotárov sú „Sáskavár“, na pamiatku jedného ničivého náletu kobyliek (pozn. kobylka=sáska); ďalej chotár pri Svätej studni, kde sa podľa ľudovej legendy zjavila Panna Mária a vodu zo studne obdarila liečivou silou. Obec má vlastnú poštu, telegraf a železničnú stanicu.
Nevšedný príbeh
2 Pengö, 100 000 Pengö
Karpatská kotlina, ale aj náš užší región je známy tým, že tu žijú mimoriadne pekné dievčatá a ženy. Dnes sa už o tom môže presvedčiť celý svet na rôznych súťažiach krásy.
Nie každý však vie, že v minulosti bol portrét jednej dievčiny z nášho prostredia ozdobou platidla – papierovej bankovy. Bankovka s jej portrétom sa na území vtedajšieho Maďarska ocitla v rukách miliónov ľudí.
Príbeh sa začal na Veľkonočnú nedeľu v roku 1939, kedy do Bíne pricestoval Kálmán Moskó, známy umelecký maliar a grafik z Budapešti. Pred miestnym kostolom a pohostincom postávala mládež vyobliekaná do sviatočného.
Cestovateľovu pozornosť už viackrát upútal ten-ktorý mimoriadne pekný ľudový kroj, alebo vznešené črty tváre tej-ktorej dievčiny. Tieto momenty neváhal zväčniť svojím fotoaparátom.
Keď sa vrátil do Budapešti a dal film vyvolať, uchvátil ho portrét, ktorý zobrazoval mladú 16 ročnú dievčinu s mimoriadne pôvabnou tvárou. Ako sa neskôr dozvedel, išlo o Valiku Rudasovú, ktorá bola v tom čase žiačkou základnej školy v Bíni. Moskó spolu s fotkou poslal riaditeľovi školy krátky list, v ktorom ho požiadal, aby sa dohodol s rodičmi dievčiny o vyhotovení jej portrétu.
Tí súhlasili a tak sa maliar ešte v tom istom roku vrátil do Bíne, aby tam strávil 2 týždne a 23 hodín denne trávil maľovaním portrétu dievčiny. Valikini rodičia oficiálne súhlasili s tým, aby sa portrét ich dcéry objavil aj na bankovke.
O pár mesiacov neskôr v r. 1940 bola daná do obehu na území vtedajšieho Maďarska nová bankovka v hodnote 2 pengő. V apríli 1941 obdržala Valika na svoje nemalé prekvapenie prostredníctvom pošty 1 000 pengő od Maďarskej národnej banky – bola to odmena za použitie portrétu na platidle.
Za tieto peniaze si rodina zaobstarala nábytok do obývačky. Ako zaujímavosť treba ešte dodať, že portrét dievčiny sa neskôr v r. 1945 objavil ešte na devalvovanej bankovke v hodnote 100 000 pengő, o rok neskôr ešte na ďalšej papierovej bankovke.
Po strastiach 2. svetovej vojny Valériu Rudasovú osud zavial do obce Lelkovce pri Brne. Tu našla prácu u istého dr. Viléma Goldflama a tu sa neskôr aj vydala. Ostala v metropole Moravy, kde aj dožila.
Valéria Rudasová Malá síce už nežije, ale zanechala po sebe nezmazateľnú stopu o kráse dolnohronských dievčat nie len v spomienkach zberateľov, ale dúfajme, že vďaka tomuto písmu aj u obyvateľov nášho regiónu.
Zdroj: Wikipedia.org, obecbina.sk
Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Bíňa – Nové Zámky okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….