Bardoňovo je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Bartolomeja z roku 1782. Obec Bardoňovo so 793 obyvateľmi leží vo východnej časti Pohronskej pahorkatiny, v plytkej dolinke Bardoňovského potoka Kvetnianka v nadmorskej výške 193 metrov.
Pri návšteve obce si môžete pozrieť kultúrnu pamiatku – kaštieľ z novodobého baroku, ktorému prislúcha 3,77 ha areál.
erb obce
Letnú kúriu, toho času budova Materskej školy, a jej areál zdobí asi 600 ročný Platan a Sofora. Obec je vzdialená 35 km od Nových Zámkov a 24 km od Levíc.
Obec patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Bardoňovo: Oficiálna stránka obce
Prvá písomná zmienka o obci Bardoňovo je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha ( 1298 ), Baracha (1327 ), Nogbrakcha ( 1394 ), Barachko ( 1395 ), Baracžka ( 1773 ), Baracska (1920 ), Bardoňovo ( 1948 ) Maďarský názov Barsbaracska.
Lokalita obce bola osídlená už dávno pred týmto obdobím, a to na sklonku mladšej doby kamennej, ktorá tu zanechala svoje stopy.
Na území obce je archeologicky doložené sídlo čačanskej a velatickej kultúry z mladšej doby bronzovej a rímsko – barbarské sídlo. V roku 1291 získali silnejší, poprípade vážnejší obyvatelia majetok a osídlenci ich nazvali zemepánmi.
Obec Bardoňovo patrila zemanom z Baračky, z Berše, Klačian, Šimonovian. V roku 1395 zemepán Barakchai Ján daroval svoju časť Malú Barakchu opátstvu kláštora v Hronskom Beňadiku, ktoré sa stalo podielnikom v chotári obce.
V roku 1601 mala majer a 44 domov, v roku 1715 mala vinice a 23 daňovníkov, v roku 1828 mala 84 domov a 591 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Za I. ČSR boli v obci veľkostatky Kelcsényiho a Hoffera.
V rokoch 1924, 1931, 1935, 1940 tu boli štrajky poľnohospodárskych robotníkov. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku.
Bardoňovo – Nové Zámky okolie
[symple_googlemap title=“Bardoňovo – Nové Zámky okolie“ location=“Bardoňovo, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]
Obec Bardoňovo sa spomína v roku 1324 a v roku 1536 už ako celkom opustená. Počas celého stredoveku bola oblasť juhozápadného Slovenska teda i naša obec vo vojnových časoch vystavená náporom cudzích vojsk.
Najväčšiu ťarchu bojov nieslo poddanské obyvateľstvo v širokom okolí. Turecké nebezpečenstvo v Uhorsku postupne narástlo a v roku 1530 sa uskutočnila prvá turecká výprava proti Habsburgovcom, ktorá ničivými dôsledkami postihla územie dnešného okresu Nové Zámky.
Pokojný život Baračanom narušili v polovici 16. storočia ďalšie turecké výboje tiahnuce sa hornožitavským údolím. Tieto turecké výboje už v roku 1531 postihli Malú Baracsku, kedy bola obec vypálená, vtedy patriaca opátstvu v Hronskom Beňadiku.
Podľa záznamov zostal iba jeden občan. Celá Malá Baracska ostala spustnutá až do roku 1534 kedy sa tu usadili nový osadníci.
Bardoňovo – Malá Baračka
V roku 1553 obsadili bezbranné obce znovu Turci. Vynútili si od poddaných t.z.v. daň z hlavy „tolhov“. Túto daň im platili obyvatelia siedmich domov, čo znamená že Turci brali približne od 30-tich obyvateľov obce daň z hlavy.
V rokoch 1570 až 1576 bolo takto zdanených už 12 domov čo znamená, približne 60 osôb. V sumárnom lénnom deftere sa spomína dvadsaťtisícový výnos z obce. Turci boli dňa 26.augusta 1663 konečne natrvalo porazení pri Veľkých Vozokanoch, ale zostali v blízkosti oslobodených obcí.
Začiatkom roku 1683 sa Turecká armáda vydala do boja proti Habsburgovcom. Habsburgovcom sa podarilo zmobilizovať svoje vojsko i za účasti poľských vojakov kráľa Jána Sobieskeho poraziť turecké vojská. Víťazné cisárske a kráľovské vojská postupovali cez juhozápadné Slovensko s cieľom dobiť Ostrihom.
Turecké vojny zanechali juhozápadné Slovensko značne spustošené, takmer nebolo obce, ktorá by nebola postihnutá dôsledkami častých vojnových stretnutí. Úplne spustošená zostala z okolia obce Trávnica. V roku 1720 bola taktiež znovu opustená Malá Baracska. Chotár prevzali sedliaci do obrábania a v rokoch 1730 až 1746 sa spomína v obci mlyn.
V roku 1837 vznikli dve silné panstvá. Prvé panstvo patrilo pánovi Ermádimu, ktorí nechal postaviť rímskokatolícky kostol a hrobku pod kostolom kde je aj pochovaný. Postupom času sa vymenilo na tomto panstve veľa majiteľov ako napr.
Ambro po ňom Bánik ,neskoršie Simko Simonyi. Po ňom bol Knapp a Missak. Druhé panstvo bolo Žigmunda Kelecsényiho, ktorý bol starý mládenec. Po jeho smrti sa stal majiteľom Rafael Kelecsényi, ktorý panstvo rozšíril kúpou susedných zemí.
Po ňom bola majiteľkou jeho dcéra Irena Kelecsényiová, ktorá sa vydala za grófa Emila Mirbacha. Obidve panstvá zjednotil už Rafael Kelecsényi.
Marcové zákony v roku 1848 oslobodili urbarialných poddaných od feudálnych povinností. Umožnili prechod ku kapitalistickému spôsobu hospodárstva, ale na dedinách pretrvalo množstvo feudálnych prežitkov.
Ľud síce prijal revolúciu s nadšením, ale umiernenosť reforiem vládnucich kruhov zapríčinili, že pôvodne jednotný revolučný front sa rozpadol podľa etnickej príslušnosti a územie sa rozdelilo na maďarské a slovenské krídlo. Revolúcia však zmenila život poddaných ktorý sa zbavili feudálnej vrchnosti a umožnila im na vidieku zobrať si do prenájmu pôdu na ktorej kedysi pracovali.
Urbárny patent z roku 1853 tento stav plne kodifikoval a pripravil právny podklad na komasáciu pôdy. I v našej obci sa rozrástlo súkromné roľníctvo tzv. gazdovci, ako Pompos Viktor súkromný roľník od roku 1883, Hoffer Sándor hospodáril na vlastnom majetku, Pücsök Ferencz súkromný roľník od roku 1898.
V tomto období ešte chotár obce väčšiu časť pokrývali lesy až po Dolný Pial, Bešu a Veľké Lovce „Lót „ . Lenže lesy na rovine sú z poľnohospodárskeho hľadiska nevýnosné a tak boli lesy postupne vyrúbané. Zachovali sa len urbárske lesy, a lesy patriace rodine Szabovej, grófke Mirbach Kelecsényiovej a kúsok lesa pri viniciach.
Už v tomto období má obec svoje osídlené časti pomenované ako Haďov, Gurďal, Breh. Cez obec prechádza cesta od Pozby smerom na Dolný Pial, ktorá však bola vo veľmi zlom stave. Cesta je málo štrková, takže za daždivých jarných a jesenných dní je ťažké sa s povozom dostať do obce.
Do roku 1883 patrila obec do tekovskej župy okres Levice a so zriadením veľ žúp do veľ župy XVI. nitrianskej. Od roku 1883 patrila obec administratívne i súdne do okresu Vráble a do nitrianskej veľ župy.
Zdroj: Wikipedia.org, obecbardonovo.sk
Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Bardoňovo – Nové Zámky okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
