Juraj Széchenyi bol Ostrihomský arcibiskup ktorý vydal dňa 29.10.1691 výsadnú listinu, ktorou povýšil Nové Zámky na mesto. V Nových Zámkoch na Hlavnom námestí, pred Hlavnou poštou v parčíku, kde kedysi stál známý Hotel Zlatý Lev sa nachádza pamätník, ktorý zobrazuje snáď asi najdôležitejšiu osobu Novozámockých dejín a nie je ním nikto iný, ako sám Arcibiskup Juraj Széchenyi. Pre obyvateľov mesta je jeho osobnosť významná v súvislosti s odkúpením Nových Zámkov od cisára Leopolda I. v roku 1691, kedy sa skončilo obdobie hradu a začalo sa obdobie mesta.
Arcibiskup Juraj Széchenyi
Juraj Széchenyi (1592–1695) bol synom vojaka a žil celý život skromne. V mladosti sa dostal pod vplyv a výchovu Petra Pázmánya, čo ho predurčilo na dráhu horlivého bojovníka proti reformácii. Študoval v Trnave a vo Viedni, potom sa staral o výchovu kňazov. Postupne sa stal čanádskym (1643-1644), péčskym (1644-1648), veszprémskym biskupom (1648-1658), györskym a kaločským arcibiskupom (1658-1668) a nakoniec 21. marca v roku 1685 ostrihomským arcibiskupom.
Úrad prevzal po Jurajovi Szelepcsényim, ktorý ho zastával v období 1666–1685. Svoje protireformčané zmýšľanie naplno prejavil po odhalení Vesselényiho sprisahania, kde arcibiskup a miestokráľ J. Szelepcsényi s ostatnými biskupmi využili politickú situáciu na vynietenie protestantizmu. Na niekoľkých miestach (Trnava, Púchov, B. Bystrica, B. Štiavnica…) začalo odoberanie evanjelických chrámov a vyháňanie evanjelických kňazov a učiteľov s pomocou vojska.
V Bratislave sa Szelepcsényi snažil zinscenovať vzburu, aby mohol evanjelikov prenasledovať pod heslom „ rebelio “ a nie „ religio “. V Trnave súdili delegáciu 39 bratislavských mešťanov. Tribunál ich pre neveru voči kráľovi odsúdil na sťatie hlavy a majetku. Kráľ sťatie hláv odročil, chrámy a školu však dal násilne odobrať.
Reakcia po požiari
Juraj Széchenyi v Komárne s pomocou vojska dal reformovaným vziať kostol, ktorý v roku 1672 spolu s ďalšími zaujatými budovami zhorel. Arcibiskup Juraj Széchenyi žil skromne a veké sumy dával na stavbu kostolov, škôl, nemocníc aj na obnovu Budapešti. Jeho meno ako významného dejateľa protireformačného hnutia sa zapísalo aj do histórie Levoče, ktorá bola vtedy známa ako študentské mesto. Prvá známa latinská škola v Levoči bola založená až po reformácii.
V období protireformácie jezuiti dostali kláštor (vtedy už viac ako storočie prázdny), kostol a postavili novú budovu pre školu. Juraj Széchenyi dal v roku 1694 postaviť v Levoči šľachtický konvikt. Zo základiny 80 zlatých, ktorú založil 5. februára 1694 Juraj Széchényi s tým určením, aby sa z nej vydržiavali dva šľachtické konvikty vedené jezuitmi v Levoči a v Trenčíne, kúpil rektor kolégia v Levoči budovy (zo 40 0000 zlatých), ktoré sa zrenovovali a boli vystavané aj nové. V októbri 1711 sa začalo vyučovanie v konvikte, kde sa vzdelávali najmä chlapci zo šľachtických rodín.
Arcibiskup Juraj Széchenyi – Nové Zámky
Čo sa Nových Zámkov týka, v období Bocskayovho a Bethlenovho povstania katolíkom takmer nedovoľovali vstup do mesta. Až do tureckej okupácie prevládal v Nových Zámkoch náboženský a kultúrny vplyv reformácie. V rokoch 1663 – 1685, počas obsadenia mesta Turkami (v čase zriadenia Novozámockého ejáletu – Eyalet Uyvar), bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou. K ďalšej renovácii farského kostola došlo v roku 1693. Zaslúžil sa o ňu ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi. Na jeho počesť je nad portálom kostola nápis:
„ Georgius Széchényi Archi-Episcopus Strigoniensis Anno 1693 ” (Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup v 1693. roku Pána).
Povýšenie na mesto
Prvý odsek výsadnej listiny znel:
„ Všeobecne nariaďujeme, aby medzi obyvateľov Nových Zámkov bol prijatý jedine rímsko-katolík, a prekrstený len v tom prípade, u ktorého je záruka vo viere, aby obyvatelia príkladnými veriacimi boli a týmto bohoslužby na rozmachu získali. “
Výsadná listina z 29. októbra 1691 (12. októbra ju schválil cisár Leopold I.) má 8 bodov, z ktorých medzi najdôležitejšie patrí bod 6, podľa ktorého odovzdáva mestu do užívania chotár spustošených obcí Lék, Gúg, Györök, Nyárhíd. Justičné právo v trestných a pozemkových záležitostiach si ponechalo arcibiskupstvo, pri menších sporoch prináležalo rozhodnutie starostovi, prípadne mestskej rade. Nové Zámky teda mali určité výsady, v podstate však boli poddanským mestom ostrihomského arcibiskupa.
Náboženský spisovateľ, zakladateľ viacerých kláštorov, ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas Juraj Széchenyi zomrel dňa 18.2.1695 v Bratislave. Jeho telesné pozostatky boli uložené 18. marca 1695 v Dóme sv. Martina v Bratislave. Po Széchenyiho smrti sa jeho nástupcom stal arcibiskup Leopold Kolonich, ktorý úrad zastával do roku 1707 a bol i kardinálom rímskokatolíckej cirkvi.
Zdroj: wikipedia.org. nasanitra.sme.sk, skolskyservis.teraz.sk
Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Arcibiskup Juraj Széchenyi
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnych sieťach Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….