Ahmed Köprülü

Ahmed Köprülü

Ahmed Köprülü žil v rokoch 1635-1676. Ahmed Köprülü v plnom znení Köprülüzade Fazil Ahmed Pasha, bol turecký štátnik a generál. Pod vedením Ahmed Köprülü zažila Osmanská ríša posledný dynamický rozvoj a vojenskú expanziu, pred pozvoľným poklesom a tureckým ústupom cez Balkán. Veľkovezír Ahmed Köprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie – Eyalet-i Uyvar.

Ahmed Köprülü

Ahmed Köprülü sa narodil vo Vezir Köprü v severnej Anatólii. Jeho otec, Mehmed Köprülü, bol pravdepodobne albánskeho pôvodu. Ahmed Köprülü pochádzal ale i kariéru začínal zo skromných pomerov.

Až keď sa v roku 1656 stal Veľkovezírom a počas svojho funkčného obdobia, obnovil Ahmed Köprülü vojnu proti Benátčanom v Egejskom mori a proti kresťanom ktorých považoval za moslimských nepriateľov. Ahmed Köprülü postupnými vojenskými víťazstvami v strednej Európe rozširoval územie islamských krajín.

Ahmed Köprülü nasledoval svojho mŕtveho otca. Ako vezír, Ahmed Köprülü v roku 1661 vo veku 26 rokov a vlastne až do svojej smrti zostal v tejto funkcii takmer bezprecedentne po dobu 15 rokov.

Ahmed Köprülü zdedil po otcovi právomoci v civilných i vojenských oblastiach. V domácej politike, zaviedol tvrdé opatrenia proti vnútorným disidentom ako bol aj židovský vodca mesiášsky Sabbatai Levi. Úspešná finančná politika poskytla Ahmed Köprülü nevyhnutný základ pre jeho vojenské intervencie.

V apríli 1663 vyhlásil turecký sultán Mehmed IV. vojnu Habsburgovcom. Turecké vojská o sile 160 tisíc bojovníkov obkľúčili a neskôr dobyli pevnosť Nové Zámky, potom Nitru, Levice a približovali sa moravským hraniciam. Skúsenému dôstojníkovi z tridsaťročnej vojny Ahmed Köprülü sa však tento plán nepáčil.

Ďaleko väčšie predpoklady Valachov videl v obrannom boji v horskom a zalesnenom území alebo pri prepadávanie nepriateľa v dedinách. Vo svojom liste cisárovi Leopoldovi navyše označil Valachov za „druhoradých“ vojakov.

Kvôli prieťahom a rôznym žiadostiam majiteľov panstva začalo regrutovanie Valachov aj stavba opevnenia neskoro. Práce boli navyše prerušené, pretože opevnenia zasahovali až za uhorskú hranicu. A to aj napriek tomu, že uhorským pánom v priesmyku, moravským pánom vo Vsetíne a navyše Trenčianskym županom bola jedna a tá istá osoba – gróf Illésházy.

Turecko-tatárske vojská na nič nečakali a už 3. septembra, vedené celým radom miestnych zradcov a špiónov, vpadli na Moravu a vyplienili ju až k Brnu. Len niektoré mestá ako Břeclav, Hodonín, Strážnice, Veselí a Uherský Brod zo sedliakmi v okolí sa ubránili.

Podstatský stratil spojenie so štábom a rozhodol sa brániť hranicu v priesmykoch ako jediných miestach, kadiaľ mohol nepriateľ prejsť. Po druhom nepriateľskom výpade 19. septembra 1663 sa však objavili veľké problémy: Valachom viazli dodávky jedla, prestal im navyše chodiť žold.

Niet divu, že sa viac venovali zháňaniu stravy než stavbe šancí, čo boli hradby z nasypanej pôdy, do ktorej boli zakliesnené silné špicaté a vzájomne prepojené kmene, ktoré dopĺňala priekopa. Generál de Souches, veliteľ moravskej zemskej obrany, aj Podstatský sa domnievali, že najpravdepodobnejšie miesto útoku turecko-tatárskych oddielov bude Vlársky priesmyk.

Preto tam zhromaždili na šesťsto vojakov. Menšie oddiely zostali u Strání, Brezova a Starého Hrozenkova. Hlavným pilierom obrany sa mal stať hrad Brumov vyzbrojený niekoľkými delami. Jeho majiteľka grófka Erdödyová však nepustila do hradu jediného vojaka vrátane samotného Podstatského.

Za tejto situácie – v noci z 5. na 6. októbra 1663 – zúrivo vpadlo turecko-tatárske vojsko na Moravu tretíkrát. Starí ľudia boli zabití, mladí odvlečení do otroctva. Keď Podstatský nebol po ďalšej žiadosti vpustený do brumovského hradu, opustil svoje oddiely a utiekol.

Až neskôr sa dozvedel, že nepriateľ zaútočil na jeho vojakov nie vo Vlársku, ale vo Starohrozenkovskom priesmyku. Turecká pechota sa po menej strážených cestách dostala do tyla obrancov a uľahčila tak rozbitie obrannej línie. Útok tureckej jazdy a Janičiari prišli nadránom v utorok 6. októbra 1663.

Veliteľ obrany, hajtman Dembovský, ktorý nebol vojakom, ale hospodárskym úradníkom, spolu s niekoľkými desiatkami mužov svojej družiny utiekol včas do Uherského Brodu. Prekvapená valašská posádka nemala proti presile akúkoľvek šancu. Valasi sa však bránili do posledného muža a padli až po urputnom boji.

Opisuje to list správcu panstva Tomáša Příborského z roku 1678, v ktorom stojí:

„Šance jsou právě tu postaveny, kde v tatarské běhy byly, neb jsme ještě hlavy zbitých od Tatarů na sta lidu vykopávali.“

Následky turecko-tatárskych nájazdov boli pre juhovýchodnú Moravu nedozerné. Kraj bol vylúpený, veľké množstvo koní a hovädzieho i ovčieho dobytka bolo odohnaných do Uhorska. Ľudia nad štyridsať rokov boli väčšinou zabití, mladé dievčatá a chlapci boli zajatí a odvlečení do tureckého otroctva.

Odhaduje sa, že pri ťiahnutí bolo zajatých na sto tisíc ľudí. Osmanské vojská boli porazené o rok neskôr kresťanskou armádou v bitke pri Mogersdorfe. Definitívne však boli z Uhorska vyhnané až v roku 1699.

Osmanské dobývanie

V roku 1663 Ahmed Köprülü viedol armádu cez Uhorsko a jeho niektroým špehom sa podarilo vpadnúť až do Rakúska. Ahmed Köprülü porazil pevnosť Nové Zámky, kde svoje vojská usadil na dlhých 22 rokov. Veľkovezír Ahmed Köprülü paša vyhlásil Nové Zámky za centrum novej provincie Eyalet-i Uyvar.

Prvým miestodržiteľom Nových Zámkov sa stal Kurd Mehmed. Krátko po jeho smrti sa stal novým miestodržiteľom paša Sary Hüsejin. Osmani sa snažili zabezpečiť si príjmy z platenia daní a naturálnych dávok od poddaných. Mesto a jeho okolie pod osmanskou nadvládou veľmi trpelo.

Hrad bol po 22  ročnej osmanskej nadvláde oslobodený. Žiaľ, väčšina pamiatok po Turkoch bola zničená. Keď Novozámocké vojsko vyhnalo Turkov z mesta, (po tejto udalosti je pomenovaná Turecká ulica) rozutekali sa poslovia ohlásiť túto udalosť do najdôležitejších miest v Európe. V Benátkach je historický záznam v kronike mesta.

Píše sa: Keď sme sa dozvedeli, že Novozámčania porazili Turkov a ohlásili sme túto radostnú udalosť obyvateľstvu mesta, gondolieri ihneď vyplávali a v uliciach sa spievalo na slávu víťazstva Novozámčanov.

Ďalší údaj je z Ríma, kde sa píše:

Keď k nám do mesta a najvyššiu pápežskú  stolicu dorazila správa o víťazstve Novozámčanov nad tureckým vojskom, jeho eminencia pápež Inocenc XI. slúžiaci omšu, prerušil bohoslužbu a nariadil spievať Te Deum / Teba, Bože, chválime / na oslavu Novozámčanov. Táto pieseň sa v kostoloch spieva len pár krát do roka a výnimočne pri naozaj zvláštnych udalostiach.

A hoci turecké sily boli porazené v roku 1664 vo Svätom Gottharde – Raab (dnešný Györ) zásluhou cisárskeho generála Montecuccoli, prímerie ktoré trvalo 20 rokov v Uhorsku, a udalosti ktoré nasledovali, boli veľmi nepriaznivé pre Turkov.

Dobytie Kréty v roku 1667 od Benátčanov bola moc Turkov mierne obnovená a s víťazstvom v Candii v roku 1669, sa prakticky všetky ostrovy stali tureckými.

Ahmed Köprülü veľa času venoval a následne kam svoju pozornosť smeroval bolo intenzívne sa venovanie vojne proti Poliakom v Podolí, Galicii a západnej Ukrajine kde mu najväčšiu starosť spôsobovali vojenský hajtman, a veliteľ kozákov na Záporoží.

Až v roku 1672 keď uznali jeho Osmanskú autoritu, apeloval na pomoc v boji proti Poľsku. Kamieniec Podolsk a Lwów (Lemburg) boli zajatí, a napriek porážke v Chotíne v roku 1673 rukou Jána Sobieskeho, Turci znovu prešli do ofenzívy a v roku 1676 mali pod kontrolou Podolie a územia západnej Ukrajiny.

V tomto období, dňa 30 októbra 1676 na ceste späť do tábora Sultána, Ahmed Köprülü blízko Edirne (Adrianople) umiera. Predčasná smrť Ahmed Köprülü urýchlil jeho zlý zdravotný stav spôsobený zhýralým životom a ťažkým pitím.

Ahmed Köprülü bol pozoruhodne kultivovaný muž, patrón učencov, a zakladateľ knižnice, ktorá doposiaľ existuje v Istanbule. Európski súčasníci jednomyseľne chvália jeho úsudok a vitalitu. Odstúpenie Sultána vnieslo do života Ahmed Köprülü radosť. Ahmed Köprülü bol skutočným vládcom impéria.

Ostatní členovia rodiny Köprülü zastávali vysoké úrady v osmanskom námorníctva a správe, a Köprülüho mladší brat, Mustafa, bol Veľkovezírom v rokoch 1689 – 1691. Po smrti Ahmed Köprülü, postavenie osmanskej ríše a hlavne na Balkáne a v južnom Rusku sa rapídne zhoršilo a Mustafa sa ukázal ako menej schopný nástupca.

 

---

Ahmed Köprülü

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.