Krista Bendová
Krista Bendová, jej pseudonymy Ján Kovaľ, Kristián Benko (spolu s Jánom Kostrom), Mária Hlavatá a i. (* 27. január 1923, Kráľova Lehota – † 27. január 1988, Bratislava) Krista Bendová bola slovenská poetka, prozaička, novinárka a dramatička, známa predovšetkým ako autorka kníh pre deti a mládež; Bola manželkou slovenského spisovateľa Jána Kostru.
Pochádzala z rodiny železničného úradníka Oldřicha Bendu a Kristíny Bendovej, rodenej Čimborovej. Študovala v Kráľovej Lehote, Kremnici, Nových Zámkoch, neskôr pokračovala vo vzdelávaní na gymnáziu v Banskej Bystrici, po maturite prešla na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity, kde študovala slovenčinu a ruštinu.
Krista Bendová zároveň študovala i na dramatickej akadémii v Bratislave, no zo zdravotných dôvodov štúdium v roku 1945 prerušila a už viac nedokončila. Podstúpila pomerne zdĺhavé liečenie a po roku 1948 začala pracovať vo vydavateľstve Pravda a vo Zväze slovenských spisovateľov. Neskôr bola Krista Bendová krátko redaktorkou časopisov Ohník, v rokoch 1956 – 1958 časopisu Roháč, a v rokoch 1958 – 1964 aj denníka Pravda.
Od roku 1964 sa venovala iba písaniu a v roku 1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
Krista Bendová
Jej tvorba vychádzala z poézie Jána Smreka či Emila Boleslava Lukáča. Prvé verše publikovala už počas štúdií. Krista Bendová knižne debutovala zbierkou ľúbostno-reflexívnej lyriky Listy milému (1948).
V zbierke Milenec smútok (1948) reagovala na svoju životnú situáciu podmienenú ťažkou chorobou. Zbierkou Ruky (1948) prekonala skľúčenosť vierou v zmysluplnosť ľudského života.
Po schematickej zbierke Krajina šťastia (1950) sa opäť vrátila k reflektovaniu ľúbostného vzťahu muža a ženy. Do literárneho vývinu zasiahla predovšetkým ako autorka pre deti.
Najmä v 60. rokoch napomohla formovanie modernej parodizačnej autorskej rozprávky a moderného humoristického žánru. Smerom k modernému prejavu sa vydala už veršovaným debutom pre deti predčitateľského veku Čačky-hračky (1949), v ktorom tradičný model riekanky ozvláštnila detským hrdinom.
V ďalších zbierkach – Pioniersky pochod (1952), Čo sa robí, čo sa stalo (1950) – prevažujú ideologizujúce motívy. V zbierke Bola raz jedna trieda (1956) však už v tejto línii pokračovala v básnickom tematizovaní dobového typu dieťaťa.
Tentoraz sa však nedrží intencií ideologizácie spoločenského vedomia dieťaťa, ale vytvára verše na spôsob „veselej pedagogiky“. Táto estetizácia didaktickej utilitárnosti, ktorá je pre zbierku charakteristická, zohrala vo vývine poézie pre deti pozitívnu rolu.
V humoristickom trende pokračovala aj v zbieročke Cirkus Hopsasa (1957). V nasledujúcich básnických knižkách Ako Jožko Pletko poplietol si všetko (1959) a Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko (1959) si pri dosahovaní humoristického efektu vypomohla rekvizitami situačnej komiky.
Po nich nasledovali básnické miniatúry, napospol adresované deťom predškolského veku: Zázračné cvičky (1970), Tryskom na ihrisko (1970). Od polovice 50. rokov sa Krista Bendová venovala aj prozaickej tvorbe pre deti.
Hoci v prvých knižkách – v zbieročke jemne ladených moralít Nezábudky (1955) a v kronikárskej evokácii hľadania životnej orientácie mladej hrdinky v predmníchovskej republike Prvé kroky (1959) – nepresiahla ešte úroveň dobových prác, práve v tejto oblasti dospela k najhodnotnejším výsledkom
Humoristický charakter má autorkino najúspešnejšie dielo Opice z našej police (1967). Zdrojom jeho humoru je hra založená na detskom výmysle a prežívaní fikcie ako reality. Dielo má univerzálnu adresnosť. K modernej podobe detskej beletristiky sa Krista Bendová prepracovala aj v autorskom rozprávkovom cykle o Osmijankovi. Popularitu mu zabezpečila pôvodná rozhlasová podoba v podaní Ctibora Filčíka.
Humoristické ladenie tohto diela je takisto založené na výmysle, pričom Čukovského princíp „horáznych nehorázností“ autorka zvýraznila rovinou parodicko-satirickou, karikujúcou konformizmus a stereotyp sveta dospelých.
Oživená postavička, ktorá sa tentoraz zrodila na plote z postupnej detskej kresby nôh, nohavičiek, fúzatej a bradatej hlavy. Tvorila médium aj v animovanej autorskej rozprávke Dobrodružstvá Samka Klamka, ktorá je konfrontáciou naivného detského myslenia a konania so životnou stereotypnosťou a fantazijnou vyprahnutosťou sveta dospelých.
Práve týmto postupom Krista Bendová vysunula z polohy primárnej detskej adresnosti k percepčnej adresnosti. Od fantazijných konfrontačných próz sa Bendová postupne dostala k próze zo skutočnosti (zo života sídliska – Rozprávky z Dúbravky, 1981). Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom zo sovietskej a českej literatúry.
Pred Kristou Bendovou zatvárali dvere nielen vo vydavateľstve
Knihy Kristy Bendovej boli na Slovensku istý čas tabu. Hoci nikdy sa do nich nesnažila vpašovať svoje otvorené názory na vtedajšiu politiku.
V čase, keď do Československa vtrhli ruské vojská, bola spisovateľka s rodinou práve na dovolenke v bývalej Juhoslávii. Známi ju presviedčali, aby ostala a žila so svojimi tromi synmi v emigrácii.
Hoci by sa mali lepšie, vrátili sa domov. Aj kvôli psom, ktoré doma chovali. Pre Kristu Bendovú to však neboli ľahké časy, zvlášť preto, že servítku pred ústa si nikdy nedávala.
„Nech by však vládol akýkoľvek iný režim, mama sa nikdy netajila svojimi názormi,“ konš tatuje spisovateľkin prostredný syn Juraj. Stalo sa dokonca, že šéfredaktorovi Pravdy dala facku. Nepáčilo sa jej totiž, že udáva jej priateľov.
Pre svoje kritické názory na vtedajšiu moc nemohla už svoje knihy podpísať vlastným menom, vydavatelia pred ňou začali postupne zatvárať dvere. Bendovej knižky sa naďalej prekladali v zahraničí a paradoxne ich poznali aj čitatelia v Sovietskom zväze.
Ťažký život Kristi Bendovej
Krista Bendová však písať neprestala. Nič iné robiť nechcela, veď jej prvé poviedky vznikali ešte počas štúdia na gymnáziu. Svoje práce sa preto rozhodla uverejňovať pod inými menami, napríklad Mária Hlavatá, Ján Kovaľ či Kristián Benko. Písala hlavne v noci, keď si deti ľahli do postele. Pri písacom stroji vraj vždy veľa fajčila. Svoje deti však do literárneho sveta nevtiahla.
„Rozprávky nám najradšej rozprával dedo. Osmijankove príbehy sme skôr ako z jej knižiek poznali z rozhlasu. Od literatúry nás odháňala, vedela, že uživiť sa písaním je tvrdý oriešok. Nerozčuľovala sa, ani keď som zo slovenčiny nosil štvorky. Iba nám vždy opakovala, že to je naša vec, ak chceme pracovať s lopatou.“
Miesto literárneho života si jej synovia vybrali prírodné vedy – najmladší Michal pôsobil v ekonomickej oblasti, Juraj učí matematiku a nebohý Ján bol zverolekár. Žiaden z nich nezdedil ani výtvarný talent po otcovi – básnikovi Jánovi Kostrovi.
Ten bol s Bendovou zosobášený krátko, po rozvode sa znova oženil a za manželku si vzal ďalšiu spisovateľku tejgenerácie Hanu Ponickú. „Aj keď od nás otec odišiel, mama naňho nikdy nepovedala ani jedno krivé slovo.
Hoci mu bol blízky bohémsky život, mal nás rád a stále nás navštevoval. Hral s nami poker a ruletu. S Vladom Mináčom vedeli pri kartách posedieť až do neskorého večera. Hurhaj, ktorý sme robili, mu však prekážal. V trojizbovom byte sme žili aj s dvomi vlčiakmi a mačkou. Skoro každé zviera, ktoré sme našli na ulici, skončilo u nás. Taký neporiadok, aký bol u nás, nemal asi nikto.
Našťastie, mali sme upratovačku, ktorá sa o našu domácnosť vedela riadne postarať. Ľudia k nám však radi chodili na návštevy, lebo u nás bolo vždy veselo. Zlé časy nastali až vtedy, keď mame neumožnili viac publikovať. Vtedy sme žili hlavne z otcových alimentov.“
Spisovateľka však uvažovala, že pôjde do zelovocu robiť predavačku. Keďže jej knihy vychádzali v zahraničí a okrem toho najstarší syn emigroval, nikto ju zamestnať nechcel.
Škandál s láskou
Kristi Bendovej srdce však ani po odchode Kostru z jej života neostalo hluché a slepé. Keď synovia odrástli, znova sa zamilovala. Na tie časy to bol veľký škandál, plavovlasý a modrooký redaktor Mojmír Plevka bol totiž od Bendovej o desať rokov mladší. Ten však tragicky zahynul – vyskočil z okna v Dome slovenských spisovateľov v Budmericiach.
„Či to bola samovražda, alebo mu niekto pomohol, neviem. S mamou sa však púšťali do odvážnych vecí. Chceli napríklad zachrániť majiteľa istého bratislavského kožušníctva. Počas vojny bol ako vojak v nemeckom gestape, zachránil však množstvo ľudských životov.
Postavili sa zaňho a hľadali dôkazy, aby ho oslobodili. Ku gestapu sa pridal dobrovoľne, ale ktovie, ako to vtedy fungovalo. Či on bol dôvodom Mojmírovej smrti, nevedno. Pamätám si len, ako mame zavolali a povedali jej, že zomrel.
Zrútila sa, bol to pre ňu obrovský šok. Nechápala, ako sa to mohlo stať. Hoci to na sebe nedala poznať, až do konca života sa s jeho odchodom nevedela vyrovnať.“
Narodeniny v smútku
Spisovateľka Krista Bendová nemala v živote šťastie naklonené na svoju stranu. Napriek tomu na ľudí nezanevrela. Stále ju navštevovali jej kamarátky, medzi ktoré patrila Hana Hegerová či herečka Eva Kristínová. Rada im veštila z karát. Spoločnosť jej robila i sučka Bona. Tá bola zrejme motívom aj jej poslednej prózy s názvom Šťastný pes, ktorú stihla dopísať krátko pred svojou smrťou.
Jej zdravotný stav sa totiž rapídne zhoršoval. Už v mladosti ju trápili problémy s pľúcami a prieduškami, pre ktoré bola dlhší čas pripútaná na nemocničné lôžko. Keď si nešťastne zlomila nohu, jej zdravie sa podlomilo úplne. Synovia jej síce navrhovali, aby sa šla liečiť do prominentného štátneho sanatória, ona to však odmietala.
„Vedela, že sa tam lieči množstvo komunistických pohlavárov, o ich spoločnosť nestála,“ vysvetľuje Juraj. So svetom sa preto rozlúčila v nemocnici v deň svojich 65. narodenín. Pochovaná je na cintoríne v Slávičom údolí. Syn Juraj by bol však oveľa radšej, keby sa jej telo mohlo vrátiť do rodnej Kráľovej Lehoty. Tam, kde sa začal v roku 1923 písať príbeh jeho mamy.
[symple_toggle title=“Krista Bendová – Básnické zbierky“ state=“closed“]
- 1948 – Listy milému
- 1948 – Milenec smútok
- 1948 – Ruky
- 1950 – Krajina šťastia
- 1955 – O tú pieseň
- 1960 – Cez oheň a vody, výber z poézie
- 1965 – Riziko
- 1967 – Variácie na Osudovú a Nedokončenú
- 1976 – Pred zrkadlom, výber z poézie[/symple_toggle]
[symple_toggle title=“Krista Bendová – Poézia pre deti a mládež“ state=“closed“]
- 1949 – Čačky-hračky
- 1950 – Čo sa robí, čo sa stalo
- 1951 – Vtáčky (pod pseudonymom Kristián Benko)
- 1951 – Zvieratá (spolu s Jánom Kostrom)
- 1952 – Pioniersky pochod
- 1953 – Priamy smer do Tatier (spolu s Jánom Kostrom)
- 1954 – Lesné zvieratká
- 1955 – Ako Jožko Pletko poplietol si všetko
- 1956 – Bola raz jedna trieda
- 1957 – Cirkus Hopsasa
- 1959 – Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko
- 1962 – Čiernobiela rozprávka
- 1962 – Odvezte sa, odvezte, po vode i po ceste
- 1962 – Frčko a ježko
- 1963 – Kvapôčky
- 1963 – Sedem zlatých tajomstiev
- 1963 – Maťko ide do školy
- 1969 – Bimbo cestuje
- 1969 – Rozpovie ti táto knižka, koho zjedla Miki-myška
- 1969 – Mám koníčka bieleho, leporelo
- 1969 – Zakvákala žabka, leporelo
- 1970 – Zázračné cvičky
- 1971 – Rozprávky z počítadla
- 1978 – Odtrhni si básničku, leporelo
- 1986 – Básničky maličkým
- 1986 – V tejto knižke rapoce straka…[/symple_toggle]
[symple_toggle title=“Krista Bendová – Próza pre deti a mládež“ state=“closed“]
- 1955 – Nezábudky
- 1966 – Kde bolo, tam nebolo
- 1967 – Opice z našej police
- 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zvieratkách
- 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o zázračných krajinách
- 1967 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o princeznách
- 1968 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o vtáčikoch
- 1968 – Osmijanko rozpráva osem rozprávok o detektívoch
- 1969 – Osmijanko rozpráva osem podvodných rozprávok
- 1969 – Osmijanko rozpráva osem lesných rozprávok
- 1969 – Osmijanko rozpráva osem sladkých rozprávok
- 1974 – Dobrodružstvá Samka Klamka
- 1981 – Rozprávky z Dúbravky
- 1988 – Šťastný pes
- 1994 – Brumlíčkove rozprávky
- 1999 – O prváckom mačiatku[/symple_toggle]
[symple_toggle title=“Krista Bendová – Ostatné knihy pre deti a mládež“ state=“closed“]
- 1950 – Umelci deťom
- 1959 – Prvé kroky
- 1959 – Grécko žaluje, reportážna kniha o procese s gréckym vlastencom Manolísom Glezosom
- 1959 – Líška – staviteľka
- 1971 – Tryskom na ihrisko[/symple_toggle]
Zdroj: sk.wikipedia.org, zivot.azet.sk
Krista Bendová
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
