Vševlad Jozef Gajdoš

Vševlad Jozef Gajdoš bol kňazom františkánskej rehole, doktorom filozofie, historikom, knihovníkom, pedagógom…

Vševlad Jozef Gajdoš

Vševlad Jozef Gajdoš *15.5.1907 – †11.5.1978

15. mája 2007 sme si pripomenuli 100. výročie narodenia Vševlada Jozefa Gajdoša. Pri tejto príležitosti si v tento deň občania Mani a nielen oni s úctou a veľkým obdivom spomenuli na jeho prácu a veľkú osobnosť.

V minulosti uskutočnené akcie v jeho rodnej dedine v Mani ako: pomenovanie ulice, kde býval /ulica Vševlada Jozefa Gajdoša/, odhalenie pamätnej tabule na miestnej fare, vydanie knihy „V tichu kláštorov a knižníc“ od autora Vševlad Jozef Gajdoš a mnoho iných, pripomenuli človeka, ktorý svojou vierou, láskou k histórii a vytrvalosťou nám dal tak veľa. A preto si zaslúži aj v dnešnej dobe našu najhlbšiu úctu, vďaku, ale aj spomienku.

Vševlad Jozef Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 a zomrel 11. mája 1978 vo Veľkej Mani. Bol kňazom františkánskej rehole, doktorom filozofie, historikom, knihovníkom, pedagógom… Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku r. 1920 sa stal knihárskym učňom v Trnave.

Františkánom sa stal 25. augusta 1924 v Trnave. Vtedy prijal meno Pankrác, ktoré však dôsledne používal v poslovenčenej forme Vševlad. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v r. 1929-1933.

Popri teológii študoval od r. 1931 aj odbor knihovedy na Filozofickej fakulte pražskej univerzity. Kňazskú vysviacku mal 24. septembra 1932 v Trnave. V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Za doktora filozofie bol promovaný 18. marca 1939.

Bol stredoškolský profesor na gymnáziu v Malackách a v Nových Zámkoch. Po poprave pána prezidenta Jozefa Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku. V noci zo 14. na 15. septembra 1947 ho zatkli.

Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27. decembra 1949 v Bratislave, rozsudok znel na 9 rokov väzenia a 5 rokov straty občianskych práv.

Po amnestii r. 1953 mu skrátili trest o 6 mesiacov. Vo väzniciach (Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mladá Boleslav, Valdice) si chorľavý Vševlad Jozef Gajdoš odpykal celý trest 8 a pol roka. Prepustili ho 15. marca 1956. Po prepustení z väzenia sa usadil v Mani.

Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponnyovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach.

Z Matice slovenskej ho aj napriek týmto výsledkom r. 1958 prepustili. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave 30. mája 1972. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc (Maňa, Bernolákovo, Holíč, Radošovce, Hontianske Trsťany, Jasová, Michal pod Žitavou, Vieska nad Žitavou, Nové Zámky, Prešov). Od r. 1959 žil ako dôchodca vo svojom rodisku.

Bol mimoriadne plodným autorom a členom viacerých vedeckých a kultúrnych spoločností. Z pera Vševlada Jozefa Gajdoša vyšlo vyše 3OO rôznych titulov štúdii, článkov, príspevkov…, ale prevažnú časť jeho diela tvorí história.

Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole (preskúmal všetky františkánske knižnice na Slovensku), A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach. Gajdošove historické práce sú bohatým podnetom pre výskum v rozličných vedných odboroch.

Objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok (glagolské pergamenty). Pre dejiny hudby osvetlil život a dielo mnohých hudobníkov. Objavil rukopisný hudobný zborník z roku 1730 (tzv. Uhrovecký zborník). Tento čin hudobní historici pokladajú za jeden z najcennejších a najzaujímavejších pramenných objavov posledných rokov (Rybarič).

Na základe nájdenej Lisztovej knižnej pozostalosti v Pešti a príslušných archívnych materiálov vo františkánskych kláštoroch v Bratislave a v Malackách si získal hlavnú zásluhu o vyjasnenie vzťahu Franza Liszta k františkánom.

Pre slovenskú literárnu históriu sú zvlášť cenné Gajdošove práce spojené s nájdením časti knižnice a archívu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (1961). Urobil súpis objavených kníh a rukopisov.

Medzi nimi bol aj dotiaľ neznámy rukopisný zoznam kníh pre budúcich kňazov (Nová bibliotheca theologica selecta), ako aj rukopis prednášok o poľnohospodárstve (Perceptiones de agrorum cultu), ktorý Vševlad Jozef Gajdoš preložil do slovenčiny.

V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A.Bernoláka. Po r. 1970 nemal už príležitosti publikovať doma, dokonca sa pod jeho menom nesmelo ani citovať v iných dielách, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade.

Posledné roky strávil chorľavý u príbuzných v Máni. Zomrel ako 71 ročný v nemocnici v Bratislave 11. mája 1978. „Vraj málo ľudí odchádzalo k Bohu s takou vyrovnalosťou ako on. Trápilo ho jedine, že nestihol dokončiť svoju prácu…“ Pochovaný je v rodnej obci.

Vševlad Jozef Gajdoš – V tichu kláštorov a knižníc

Slovensko: Pod záštitou predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského a s vydavateľskou podporou Ministerstva kultúry vyšla vo vydavateľskom družstve Lúč monografia pod názvom Vševlad Jozef Gajdoš : V tichu kláštorov a knižníc.

Predstavenie knihy sa uskutočnilo v nedeľu 23. januára 2005 vo Veľkej Mani. Slávnosti sa zúčastnili arcibiskup Dominik Hrušovský, predseda parlamentu a minister kultúry SR, predstavitelia rehole františkánov na Slovensku, a ďalší hostia.

Ovocím vedeckej činnosti Vševlada Gajdoša sú bohaté materiálové objavy z viacerých oblastí, napr. barokovej básnickej produkcie, kazateľstva, knihovedy, jazykovedy, hudby.

Ako rehoľník mal oficiálne zakázanú odbornú činnosť, publikoval však pod rôznymi pseudonymami. Jeho štúdie zostali roztratené po rôznych časopisoch alebo v nezverejnených rukopisoch.

V tichu kláštorov a knižníc je publikácia, ktorá obsahuje cielený výber z dostupných štúdii Vševlada J. Gajdoša tak, aby podala obraz o vývine duchovných tendencií v našej literatúre od stredoveku až po bernolákovcov.

Táto obsahovo bohatá kniha je príspevkom k zaplneniu tzv. bielych či vybielených miest v našej literárnej histórii. Rovnako je aj pokusom o Gajdošovu vedeckú rehabilitáciu. Gajdošovi patrí čestné miesto medzi našimi znalcami „starej literatúry“.

Použitá literatúra a pramene:
kniha V tichu kláštorov a knižníc autor: Vševlad Jozef Gajdoš

• -životopisná časť
• -foto V.J.Gajdoša

Zdroj: snk.sk, zitava.sk, radiovaticana.va

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Dominik Horvath

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….

www.novezamkyfotoalbum.sk/