Nové Zámky – Príroda

Nové Zámky – Príroda

Nové Zámky – Príroda

Príroda ktorú nám Nové Zámky ponúkajú vo svojom okolí je naozaj rozmanitá a pestrá. Neváhajte a preštudujte si bohatú ponuku lokalít ktoré nám Nové Zámky pod slovom Príroda ponúkajú. V meste Nové Zámky sa nachádza jedinečná príroda ktorá disponuje veľkými hodnotami. Ku dňu 1.1.1995 bolo na území Nových Zámkov vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 8 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 16 chránených stromov. Z týchto údajov je jasné, že príroda je v našom okolí rozmanitá a má čo ponúknuť.

Nové Zámky – Príroda

Územie Novozámockého regiónu leží na Podunajskej nížine vo výške 119 m. n. m. Podunajská nížina sa tu rozdeľuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu. Príroda v Podunajskej rovine vypĺňa juhozápadnú časť regiónu, je takmer bez lesov. Nachádzame tu černozem. Súčasťou Podunajskej roviny je aj Martovská mokraď a Novozámocké pláňavy, na ktorých leží mesto Nové Zámky. Podunajská pahorkatina, súčasťou ktorej je Nitrianska, Žitavská, Ipeľská a Hronská pahorkatina, zaberá 5/6 územia regiónu. Tu prevládajú piesočnato – hlinité pôdy.

Regiónom Nové Zámky pretekajú rieky Dunaj, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ a okrajovo aj Váh. Keďže pretekajú cez toto územie dolnými tokmi ovplyvňujú vodohospodárske pomery okresu len nevýrazne. Územie Podunajskej nížiny odvodňujú v okrese rieky Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Dunaj. Okrem spomínaných riek nám príroda v okrese ponúka niekoľko ďalších menších vodných tokov, ako sú potoky Paríž, Chrenovka a Cabajský potok.

Nové Zámky – Príroda: Klíma

Mimoriadne priaznivé klimatické podmienky radia územie mesta medzi najsuchšie, najteplejšie, ale aj najúrodnejšie oblasti Slovenska.

  • priemerná ročná teplota vzduchu je 9,7 °C
  • najteplejším mesiacom je júl s priemernou teplotou vzduchu 20,1 °C
  • najchladnejším mesiacom je január s priemernou teplotou vzduchu -1,8 °C
  • najnižšia nameraná teplota vzduchu v r.1929 bola -35 °C
  • priemerný ročný úhrn zrážok je 556mm
  • snehová pokrývka trvá ročne priemerne 37,3 dní, jej priemerné maximum je 20cm
  • dĺžka slnečného svitu je priemerne 2.200 hodín ročne

Nové Zámky – Príroda: Termálne vody

Na území okresu je bohatá príroda v ktorej sa nachádza množstvo zdrojov termálnej vody – Nové Zámky, Štúrovo, Dvory na Žitavou, Tvrdošovce, Šurany, Komjatice a Bruty. Okrem toho sa tu nachádzajú významné náleziská štrkopieskov vo Dvoroch nad Žitavou, Kostolnom Seku, Šuranoch, Nitrianskom Hrádku, Rúbani, v Štúrove a tehliarskej hliny v Semerove a Gbelciach. Zásoby rašeliny v obmedzenom množstve sa nachádzajú v oblasti obcí Zemné a Andovce.

Nové Zámky – Príroda: Rastlinstvo a živočíšstvo

Zloženie flóry a fauny je ovplyvnené povrchom a podnebím, teda močiarmi, rašeliniskami, piesčinami, lesostepmi a lužnými lesmi. Vyskytujú sa tu vzácne druhy bezstavovcov, mäkkýšov, plazov a vtákov. Rovnako sa tu nachádzajú vzácne druhy slanomilných, teplo a suchomilých rastlín. V okrese príroda v ničom nezaháľala, nachádza sa v nej 48 druhov zákonom chránených rastlín. Najvýznamnejšou je limonka Gmelinova (Limonium Gmelinii), u ktorej tu bol zaznamenaný jediný výskyt na celom Slovensku. Žije tu celkom 189 druhov vtáctva, z ktorých 112 druhov tu aj hniezdi.

Chránené porasty

Mesto má aj jedinečné prírodné hodnoty a chránené porasty:

  • duby v lesoparku Berek (dub letný – Quercus robur má vyše 200 rokov)
  • hruška v Berku
  • dub na Podzámskej ulici
  • jaseň pri hrádzi rieky Nitra
  • stromy na Námestí slobody
  • vodné kaskády Zúgov
  • chránená prírodná pamiatka – potok Chrenovka

 

Lesopark Berek

Nachádza sa v juho-západnej časti mesta vo Veľkom háji. Leží na okraji mesta Nové Zámky pri rieke Nitra. Prístup do lesoparku umožňuje most cez rieku, po ktorom je možné prejsť peši, na bicykli, prípadne na mopede. Premávka v lesnej zóne je pre jedno- a viac-stopové motorové vozidlá prísne zakázaná. Hneď za mostom je záhradná reštaurácia s možnosťou občerstviť sa. Čo sa týka ovzdušia, je to asi najčistejšia časť nášho mesta. Nachádza sa tu náučná tabuľa o rastlinstve a živočíšstve Ponitria, stôl a lavičky.

V lesoparku je náučný chodník s tromi okruhmi. Stromy sú rôzneho druhu, snáď najrozšírenejším je javor obyčajný, pagaštan konský a dub letný. Nechýba tu ani skupina gaštana jedlého, ktorá je schovaná hlboko v lese. Unikátny vyše 200 ročný dub letný sa nachádza pri hlavnom asfaltovom chodníku po pravej strane. Je to zákonom chránený strom. Obvod kmeňa je 460 cm a výška 30 m. V tejto lokalite je viac mimoriadne veľkých dubov, z ktorých 3 sú chránené a 10 ďalších je navrhnutých na ochranu.

V období, keď sa sneh pustí a jarné obdobie sa nenávratne blíži, mnohí obyvatelia mesta ale aj z blízkeho okolia sa vyberú na prechádzku spojenú so zberom fialiek voňavých. Kamkoľvek stúpite, tadiaľ rastú jednotlivo, alebo v skupinkách. Zriedkavo môžete naraziť aj na snežienky, ale tie sa tu vyskytujú len ojedinele.

Vodné kaskády Zúgov – prírodná rezervácia / V tejto lokalite momentálne prebieha výstavba malej vodnej elektrárne /

Prekrásna prírodná rezervácia Zúgov s úkazmi ako sú vodné kaskády sa nachádza na severo-východnom okraji mesta Nové Zámky. Patrí medzi chránené prírodné oblasti. Rieka Nitra sa nad vodnými kaskádami rozdeľuje na dve časti, tým je spôsobené, že sa tu nachádzajú až dve vodné kaskády. Rieka sa opäť spája v jeden celok a tečie po východnom a južnom okraji mesta. Mesto opúšťa na juho-západnej strane za lesoparkom Berek. Prístup k vodopádom Zúgov je možný autom, bicyklom alebo peši. Prístupová cesta pre motorové vozidlá sa nachádza na výpadovke v smere na Bánov. Je to posledná odbočka vpravo, asi 200 metrov za tabuľou mesta. Druhá možnosť je pre cyklistov a chodcov po hrádzi pri rieke Nitre.

Očarujúce posedenie v letných mesiacoch pri šume vody a speve vtákov. Najobľúbenejším miestom je hlavne pre rybárov, ktorí sa tu schádzajú každý deň v letnom období. Priam ideálne miesto pre športové vyžitie, tiché prostredie a čistý vzduch.

Kurzweilovo jazero

Na území mesta sa nachádza umelé jazero Kurzweilovo jazero , nazývané – skrátene, ale nesprávne – ako „Baňa“. Ide o bývalé bagrovisko hliny pre dnes už neexistujúcu tehelňu. Tehelňa Gašpara Kurzweila bola založená v roku 1889 pri nyárhidskom mlyne. V rokoch 1918-1934 patrila tehelňa Gašparovmu synovi Emilovi. Zanikla pri bombardovaní mesta v r. 1944-1945. V roku 1899 mala 25 robotníkov. Jej ročná kapacita bola 1,5 mil. tehál a ešte väčšie množstvo škridiel.

Drieňová hora – prírodná rezervácia

Chránené územie bolo zriadené v roku 1964 a nachádza sa v katastri obce Nová Vieska. Zámerom ochranárov je zachovať zvyšok stepných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Medzi chránené rastlinné druhy, ktoré sa tu nachádzajú patrí mandľa nízka (Amygdalus nana), hlaváčik jarný (Adonis vernalis), kavyľ pôvabný (Stipa pulcherrima), poniklec veľkokvetý (Pulsatilla grandis) a kosatec nízky (Iris pumila), medzi živočíchov jašterica zelená (Lacerta viridis) a vidlochvost zelený (Papilio machaon). Nie sú tu povolené žiadne ľudské zásahy, ktoré by narušili alebo ohrozili prírodné pomery.

Parížske močiare – národná prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1966 sa nachádza v katastri obce Gbelce. Je to územie, na ktorom sa nachádza významná medzinárodne chránená lokalita vodného vtáctva. V skutočnosti ide o stredoeurópske hniezdisko vodného vtáctva a využíva sa ako vedecko – výskumný objekt. Je významným útočiskom vodného vtáctva v dobe migračných letov. Hniezdia tu rôzne druhy kačíc, trsteniarik (Acrocephalus sp.), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata), rybárik obyčajný (Alcedo atthis), chriašť malý (Porzana parva), bučiak veľký (Botaurus stellaris) a bučiarik malý (Ixobrychus minutus). Najvzácnejší je šašinarik tenkozobý (Lusciniola melanopogon), ktorý tu dosahuje najsevernejšie miesto svojho rozšírenia. V rezervácii je vstup na územie povolený od 1.9. do 31.3. a nie sú povolené žiadne ľudské zásahy, ktoré by narušili prírodné podmienky. Jedná sa o rezerváciu zaradenú do Svetového dedičstva ľudstva.

Kamenínske slanisko – národná prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1953 sa nachádza v katastri obce Kamenín. Na tomto území sa nachádza jeden zo zvyškov soľných pôd typu slancov so zachovalou pôvodnou slanomilnou vegetáciou. Charakteristické sú tzv. slaniskové okná, t.j. miesta s vyššou koncentráciou solí. K najvýznamnejším druhom rastlín tu patria limonka Gmelinova (Limonium Gmelinii) a kosatec pochybný (Iris spuria). Z ďalších rastlín je potrebné spomenúť gáfrovku ročnú (Caruphorossma annua) žeruchu prerastenolistú (Lepidium perfoliatum), astru solomilnú (Aster tripolium), skoroceľ prímorský (Plantago maritima) a astru bodkovanú (Aster punctatus). Aj v tejto oblasti je zakázaný akýkoľvek ľudský zásah.

Čenkovská step – národná prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1951 sa nachádza v katastri obce Mužla v Čenkovskom lesnom komplexe. Predstavuje zvyšok pôvodnej stepi na viatych pieskoch s výskytom mnohých druhov flóry a fauny. Medzi najvýznamnejšie rastlinné druhy patrí chvojník dvojklasý (Ephedra distachva), kosatec piesočný (Iris arenaria), kavyľ Ivanov (Stipa Joannis), klinček neskorý (Dianthus serotimus), ľan rakúsky (Linum austriacum), alkana farbiarska (Alkana tinctoria) a vstavač vojenský (Orchis militaris). Taktiež sú tu zakázané akékoľvek ľudské zásahy, ktoré by mohli zmeniť prírodné podmienky.

Čenkovská lesostep – národná prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1965 sa taktiež nachádza v katastri obce Mužla. Zachovalo sa tu pôvodné spoločenstvo panónskej piesočnej lesostepi mimoriadnej vedeckej hodnoty. Pre toto územie je charakteristické topoľovo – borievkové spoločenstvo (Junipero-populetum). Rastie tu borievka obyčajná (Juniperus communis), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), vtáčí zob obyčajný (Ligustrum vulgare), dráč obyčajný (Berbiris vulgaris), topoľ biely (Populus alba) a topoľ sivý (Populus canescens). V bylinnom podraste prevažujú trávy ako lipnica lúčna (Poapratensis angustifolia), smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios), kostrava žliabkatá (Festuca sulcata) a mrvica lesná (Brachypodium silvaticum). V oblasti sú akékoľvek formy ľudských zásahov zakázané.

Vŕšok – prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1965 sa nachádza v katastri obce Štúrovo – Nána. Zachovalo sa tu pôvodné spoločenstvo xerotermofilnej fauny a flóry. Z chrobákov sa tu vyskytuje Ditomus clypeatus, z hmyzu k najvýznamnejším patrí Licinus cassideus, Podonta nigrita, Henicopus pilosus. Z plazov sa tu vyskytuje chránená jašterica zelená (Lacerta viridis), chránený zmijovec hladký (Coronella austriaca), z vtákov chránený včelárik zlatý (Merops apiaster) a strakoš červenohlavý (Lanius senator). Medzi chránené druhy rastlín patria mandľa nízka (Amygdatus nana), sinokvet mäkký (Jurinea mollis), zimozeleň bylinný (Vrnica pannonica) a ibiš bledý (Althaea pallida). V oblasti sú všetky formy ľudského zásahu zakázané.

Kováčovské kopce – juh – národná prírodná rezervácia

Chránené územie zriadené v roku 1966 sa nachádza v katastroch obcí Kamenica nad Hronom a Chľaba v lesnom komplexe Burda. Skrýva mnoho geomorfných prvkov. Vyskytujú sa tu skalné múry, suťové kužele, veže a skalné lavíny. Špecifické prírodné podmienky na južných svahoch pohoria spôsobili, že na týchto miestach (ako na jedinom mieste Slovenska) sa nachádza mnoho mimoriadnych rastlinných druhov. Sú tu aj také druhy rastlín, ktoré sa inde nachádzajú len sporadicky. Sú to zákonom chránené – jaseň mannový (Fraxinus ornus), mechúrnik stromovitý (Colutea arborescens), svíb drieň (Cornus mas), hlaváčik jarný (Adonis vernalis) a zimozeleň bylinný (Vrnica herbacea). Zo živočíchov spomenieme krátkonožku panónsku (Ablepharus pannonicus), hada hôrneho (Elaphe longissima), jaštericu múrovú (Lacerta muralis), výrika obyčajného (Otus scops), skaliara pestrého (Monticola saxaticis) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria). Na území sú zakázané ľudské činnosti, ktoré by mohli zmeniť alebo ohroziť prírodné podmienky.

Kováčovské kopce – sever – národná prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1966 sa nachádza v katastri obce Lelá a Chľaba v lesnom komplexe Burda. Nachádzame tu lesné spoločenstvá dubové a dubovo – bukové. Lesné porasty so zachovalou drevinnou skladbou poskytujú možnosť štúdia vývoja lesov v Podunajskej nížine. Väčšinu územia tejto lokality pokrývajú zmiešané pôvodné dreviny, zvyšky pôvodných lesov a preto sú predmetom ochrany.

Žitavský luh – prírodná rezervácia

Chránené územie od roku 1980 sa nachádza v katastri obcí Maňa, Kmeťovo, Michal nad Žitavou. Na území sa ochraňuje vodné a lužné vtáctvo, slúži na vedecko-výskumné a náučné ciele. V týchto oblastiach je preto zakázané odvodňovanie, výrub a poškodzovanie stromov a krovín, zakladanie ohňa, pastva dobytka, kosenie, výstavba a chemizácia.

Čierna voda – prírodná rezervácia

Chránený prírodný výtvor od roku 1976 tvorí úsek starého koryta rieky Nitry, odrezaný od hlavného toku pri regulácii. Nachádza sa v katastroch obcí Šurany, Úľany nad Žitavou a Kostolný Sek. Križuje cestu a železničnú trať medzi Šuranmi a Úľanmi nad Žitavou. Vyvinuli sa tu formy vegetácie stojatých vôd na vodnej hladine a i v podobe ponorených spoločenstiev zakorenených na dne. Vyskytuje sa tu druh čiastočne chránený zákonom – leknica žltá (Nuphar lutea). Táto lokalita patrí medzi vzácne zvyšky vegetácie mŕtvych ramien v Podunajskej rovine.

Bíňanský sprašový profil – prírodná pamiatka

Chránený prírodný výtvor od roku 1976 tvorí sprašová stena a breh Hrona s 50m širokým pásom polí. Nachádza sa v katastri obce Bíňa na pravom brehu Hrona pri hranici v okrese Levice. Je tu bohatý výskyt hniezdnych dier brehule obyčajnej (Riparia riparia) a včelárika zlatého (Merops apiaster), oba druhy sú zákonom chránené.

Dub vo Veľkom Háji – chránený strom

Ide o dub letný (Quercus robur), ktorý rastie vo Veľkom Háji (Berek) pri lesovni v katastrálnom území Nové Zámky. Strom je mimoriadneho vzrastu a veku. Obvod kmeňa je 460cm, výška 30m a vek asi 200 rokov. V tejto lokalite je viac mimoriadne veľkých dubov, z ktorých 3 sú chránené a 10 ďalších je navrhnutých na ochranu.

Torozlín – prírodná rezervácia

Ide o povodňové rameno rieky Nitry v katastri obce Komjatice, tzv. Kňazova jama. Je to jediné miesto regiónu, kde sa nachádza chránený živočích – korytnačka bahenná (Emys orbicularis). Vyskytuje sa tu typická močiarna vegetácia s mnohými vzácnymi druhmi rastlín.

Kamence – prírodná rezervácia

Územie zaberá lesné porasty na hlavnom hrebeni Ipeľskej pahorkatiny na hranici katastrov obcí Salka a Kamenín.

Vrch Dank – navrhovaná prírodná rezervácia

Patrí sem južná časť Modrého vrchu v katastri obce Štúrovo – Nána juhovýchodne od Modrého majera. Vyskytujú sa tu chránené druhy rastlín a živočíchov, ktoré sú zrovnateľné s druhmi v najteplejších častiach Slovenska.

Zdroj: wikipedia.org. novezamky.sk

Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Nové Zámky – Príroda

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnych sieťach Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Pridaj komentár