Juraj Meliš

Juraj Meliš sa narodil 13.7.1942 v Nových Zámkoch a zomrel dňa 22. 11. 2016. V rokoch 1960 – 1966 študoval Juraj Meliš na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na oddelení figurálnej plastiky (prof. Kostka). Po ukončení štúdia zostal Juraj Meliš žiť a tvoriť v Bratislave, kde si v roku 1976 vytvoril vlastný ateliér.

Pre novozámčanov je Juraj Meliš známí asi svojím najznámejším dielom „sochou Víťazstvo„, ktorým sa vo svojom rodnom meste Nové Zámky prezentoval dlhé roky na Hlavnom námestí pred Mestským Úradom. Socha bola z námestia odstránená po Nežnej revolúcii.

Juraj Meliš má na konte desiatky samostatných aj kolektívnych výstav vtedajšom Československu, teraz na Slovensku ale i v zahraničí. O jeho osobnosti a tvorbe vyšli mnohé články a štúdie, dve monografie (1993, 2003).

Juraj Meliš nie je pre okolité krajiny neznámym sochárom. K Novým Zámkom ho viaže osobný vzťah k tunajšiemu umelcovii L. Kaššákovi taktiež rodákovi z Nových Zámkov, ktorému venoval viac projektov a výstavných aktivít. Najbližšie má k Slovensku.

Základnú vojenskú službu slúžil Juraj Meliš v Prahe, kde spoznal Jiřího Sopka. Celoživotné priateľstvo ho spájalo s českým, svetovo uznávaným sochárom Vladimírom Preclíkom, s ktorým najmä v posledných rokoch jeho života často korešpondoval.

Prejavom úcty a zároveň korunou vzťahu oboch priateľov bola drevenná torta pre V.P. poskladaná z jednotlivých dielov, vytvorených poprednými slovenskými umelcami. K príležitosti Preclíkových šesťdesiatin ktorú práve Juraj Meliš akciu inicioval a po smrti kolegu zorganizoval znova jeho prezentáciu.

Juraj Meliš – Tvorba

Tvorba Juraja Meliša je osobitým príspevkom do súčasného slovenského výtvarného, najmä sochárskeho, umenia. Jeho vizuálny svet je výsostne pôvodný a osobitý, a pritom jasne rozpoznateľný.

Juraj Meliš rezignuje na dva tradičné sochárske postupy, pri ktorých jadro sochy vzniká uberaním alebo pridávaním sochárskeho materiálu. Juraj Meliš volí cestu voľnej tvarovej skladby, objavuje poéziu stretávania sa nájdených predmetov s novotvarmi. Využíva pritom skôr postupy blízke asambláži ako sochárstvu.

Od samého začiatku svojej tvorby Juraj Meliš reprezentoval antitradičný sochársky program, založený nie na zobrazujúcej tradícii, ale na oslobodzujúcom geste, zdôrazňujúci civilizačné témy. Neraz mu na to stačili nájdené drievko, klinček, kúsok drôtu či plechu.

Práve tieto materiály najviac vyhovovali obsahu, forme a „melišovskej“ technike spracovania sochy. Juraj Meliš je výnimočný práve v schopnosti pretvárať a dotvárať nájdené predmety a materiály, spájať ich do nových celkov a povyšovať ich na umenie.

Veľkopriestorové inštalácie

V roku 1970 a 1971 vytvoril cyklus veľkopriestorových inštalácií drevených sôch s názvom Prostredie. O niečo neskôr, v prvej polovici 70. rokov „ortodoxný sochár“. Pracoval aj v plošných médiách (najmä koláže, vypaľované drevo, vizuálne texty, grafika) na báze konceptuálnych výtvarných princípov, s častým využívaním lettristických prvkov.

Pravdepodobne skúsenosti s touto tvorbou mu umožnili v období 70. a 80. rokov vytvoriť autorsky originálny na Slovensku ojedinelý výtvarný program. V ňom konceptuálne princípy transformoval do osobitej sochárskej výpovede.

Prejavilo sa to najmä na sochárskej časti cyklov HELP a IDEA (objekty, sochy, reliéfy), kde sa mu podarilo abstraktný a neosobný pojem „idea“ premeniť na veľmi osobnú občiansku výtvarnú výpoveď.

Do začiatku 80. rokov v tvorbe J. Meliša sa len sporadicky vyskytuje obraz človeka, skôr ho v tvorbe zaujímali dôsledky jeho činnosti.

Tento prístup sa však v prvej polovici 80. rokov dramaticky zmenil. V rokoch 1982 – 1989 vytvoril Juraj Meliš viacero výnimočných figurálnych, najmä autoportrétnych sochárskych diel v cykle MONOLÓGY, kde pracoval s vlastnou „posmrtnou“ maskou.

Je to však figurálna tvorba melišovsky symbolická, prezentujúca jeho vzťah k spoločnosti na báze irónie, sebairónie až grotesknosti, vyjadrujúca postoj „pre spoločnosť som mŕtvy“.

V druhej polovici 80. rokov začal pracovať na cykle DIALÓGY ako symbolickom vyjadrení spoločensko-politického „otepľovania“. Po roku 1989, v čase, keď sa uvoľnila umelecká sloboda, ale stratili sa umelecké námety. Nemuselo sa v tvorbe J. Meliša nič zásadné meniť, pretože vnútornú, ľudskú i umeleckú slobodu získal už v predchádzajúcom období.

Juraj Meliš – Kariéra

Po roku 1968 mohol Juraj Meliš oficiálne vystavovať najskôr obmedzene a neskôr vôbec. V období 1970 – 1982 vytvoril šesť albumov vo vlastnom náklade. Juraj Meliš v nich prezentoval svoje sochy, reliéfy, kresby či koláže, ktoré nemohol verejne vystaviť. V rokoch 1983 – 1988 pôsobil ako externý pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

V roku 1989 bol Juraj Meliš spoluzakladateľom združenia výtvarníkov Gerulata. V období 1990 – 2007 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Juraj Meliš mal niekoľko samostatných výstav vo verejných výstavných priestoroch do roku 1974. Neskôr, už v dôsledku normalizačných praktík, na Slovensku verejne samostatne nevystavoval až do roku 1987.

Po roku 1989 svoje diela samostatne vystavoval vo všetkých najvýznamnejších verejných galériách (SNG, GMB, v Košiciach, Nitre, Trenčíne, Nových Zámkoch a iných). Na prekvapenie, aj v období normalizácie, sa pomerne často zúčastňoval na kolektívnych výstavách na Slovensku, ale najmä v zahraničí.

Jeho výstavná činnosť sa výrazne zintenzívnila po roku 1989. Diela J. Meliša sú zastúpené vo všetkých významných slovenských verejných zbierkach (napr. SNG, GMB) i verejných a inštitucionálnych súkromných zbierkach. V zahraničí (Česká republika, SRN, Francúzsko, Holandsko, Argentína, Brazília, Kanada, Mexiko, USA,…).

Juraj Meliš – Výstavy

Lejdýs and Džentlmen a Dies Irae sú dva výtvarné projekty, ktorými nás Juraj Meliš presvedčí, že je obdarený vnútornou silou a spontánnosťou. Dielo je schopný začať aj dokončiť takmer bez prípravy – akoby na jediný nádych a výdych. Výstavy sú jeho samostatným desiatym vstupom na územie Čiech a Moravy. Tu sa v minulosti mnohokrát zúčastnil aj skupinových výstav (napríklad v 90. rokoch akcií Týnské dvorce).

Lejdýs and Džentlmen

(Slovenský inštitút v Prahe) vystihuje podstatu až na samú dreň a redukuje stupeň klasickej výtvarnosti na minimum. Rovnako ako v predchádzajúcich dielach aj tu sochár naliehavo pomenováva traumy doby.

Neresti, vrstvenie špiny ľudských vzťahov a obmedzenia na obyčajné základné potreby, a to v kontraste s okolitým svetom, meniacim sa vo stavenisko, s neporiadkom a chaosom, ktoré sa stávajú permanentný súčasťou nášho života.

Používa podpory, dosky, stĺpy, rovnako ako staré dvere a okná zo svojho domu, čím vymedzí priestor a zároveň prepojí vonkajší svet s intimitou domova. A ak predtým zobrazoval charakter prostredia vôkol nás. V tomto projekte ukazuje absenciu prostredia v silnejúcom pocite anonymity – medzi fragmentami prechádzajúci sa divák stáva sa sám súčasťou tohto odcudzenia.

Dies irae

(Nová sieň v Prahe) je cyklom z hľadiska existencie človeka a ľudskosti snáď najnaliehavejšie, aký kedy autor vytvoril. Vystavené makety výbušnín, „ukrytých“ v obaloch z hodvábnych textílií s tlačou arabského písma a s tikajúcimi hodinami, neúprosne odmeriavajú sekundy.

Tu už nie sú len samotné abstraktné pojmy, ale veľmi konkrétne drámy v situácii / neobyčajné sofistikovanej úvahy, ale základné morálnych princípov o otázke života a smrti nevinných ľudí.

Z oboch inštalácií mrazí. Máme pocit ohrozenia. Z meniacej sa civilizácie a hodnotových kritérií, z celkového prostredia iz vlastných istôt. Pocit s hrozbou Dňa božieho hnevu – Posledného súdu či, ak chceme, začiatku Rekviem každého z nás. Nad umelcovými dielami si však zároveň môžeme uvedomiť, že v nich ide o situácie, ktoré sú v našej moci a ešte stále ich je možno zmeniť.

Juraj Meliš zomrel dňa 22. 11. 2016, bol čestným občanom mesta Nové Zámky.

Zdroj: artcapital.sk, slovackizavod.org.rs, czechfolks.com

Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0

Juraj Meliš

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnych sieťach Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Dominik Horvath

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….

www.novezamkyfotoalbum.sk/